Ekologické katastrofy ako dielo ľudstva: Priniesli vážne dôsledky, ktoré si človek spôsobil sám
Niektoré prírodné nešťastia sú nekontrolovateľné a jednoducho prirodzené. Existujú však ekologické katastrofy, ktoré majú devastačné následky pre prírodu i človeka, a práve on je ich tvorcom.
Postupným vývojom sa z ľudí stal najvyspelejší druh žijúci na Zemi. Príroda je odjakživa zdrojom všetkého, čo potrebujeme pre život. Čoraz viac sa však stáva, že ľudia zabúdajú na rovnováhu, a namiesto toho, aby prírode dali niečo na oplátku, ju len využívajú. Takýmto bezohľadným životným štýlom sme si privodili rôzne choroby, znečistené ovzdušie, stratu biodiverzity a mnoho ďalších problémov. Uvádzame niekoľko príkladov, kam až ľudská ignorancia môže zájsť.
Minamata (1956)
Mesto Minamata sa nachádza na Japonskom ostrove Kjúšú. V rokoch 1932 až 1968 boli do vody v miestnom zálive systematicky vypúšťané ťažké kovy firmou Chisso Corporation. Znečistené vodstvo bolo natoľko nebezpečné, že z neho vzišla nová choroba, ktorá má rovnomenný názov s mestom, v ktorom sa zrodila.
Spôsobovala poruchy koordinácie pohybu (ataxia), rečové a sluchové poruchy, kŕče až smrť. V roku 1956 sa začalo prvýkrát hovoriť o skutočnom dôvode šírenia nákazy. Zisky však boli dôležitejšie ako ľudské životy, a tak kontaminovanie vody aj rýb, ktorými sa miestni obyvatelia živili, pokračovalo ešte niekoľko rokov. Zomrelo takmer 2 000 ľudí a ďalším 10 000 firma vyplatila odškodné. Niektoré súdne spory o kompenzáciu trvajú dodnes.
Černobyľ (1986)
Známu černobyľskú tragédiu zapríčinil výbuch reaktora v jadrovej elektrárni. Bezpečnosť 4. reaktora nebola plnohodnotná, zároveň sa v čase explózie vykonával experiment nekompetentnými pracovníkmi. Zoskupenie všetkých udalostí malo za následok najväčšiu jadrovú katastrofu v dejinách ľudstva.
Viac ako 10 miliónov ľudí utrpelo rôzne defekty, ako sú rakovina, trvalé zdravotné následky, mutácie, život v znečistenom ovzduší, smrť. Pôsobením vetra sa rádioaktívne oblaky preniesli až do Škandinávie, a postupne prenikli do celého sveta. Najpostihnutejšie miesta v Ukrajine a Bielorusku evakuovali natrvalo.
Indonézia (2015)
Už dlhé roky sa v oblasti Indonézie umelo zakladajú lesné požiare s cieľom zväčšenia plochy určenej na pestovanie plodín. Drasticky rýchla deforestácia a ilegálne aktivity za účelom zbavenia sa „nepotrebnej“ vegetácie majú silný vplyv na prehĺbenie klimatickej krízy. Tamojšia pôda je bohatá na rašeliny, ktoré obsahujú uhlík, takže okrem škôd na biodiverzite požiare zapríčiňujú unikanie obrovského množstva uhlíka do atmosféry. Ide rovnako o globálny, ako aj o lokálny problém.
Z globálneho hľadiska sa Indonézia umiestnila na 3. mieste v produkcii oxidu uhličitého (denne viac ako 60 miliónov ton).
V roku 2015 NASA upozornila na základe snímky zhotovenej vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme na hustý žltý dym, ktorý sa tiahne viac ako 5 000 kilometrov naprieč Indonéziou. Pre miestnych obyvateľov to znamená zhoršené ovzdušie, čo zaviňuje predčasné úmrtia.
Bratislava a Žitný ostrov (2017)
Štatistika Národného centra zdravotníckych informácií ukazuje, že každým rokom pribúdajú pacienti s astmatickým ochorením, pričom v roku 2017 zaznamenali viac ako 325 000 prípadov. Viacero odborníkov sa zhoduje, že dôvodom pravidelného nárastu astmatikov je znečistené ovzdušie a dopad klimatických zmien.
Aktivisti z občianskeho združenia Za našu vodu objavili v pitnej vode zo Žitného ostrova mikroplasty s hrúbkou ľudského vlasu. Dlhé roky bola voda na Žitnom ostrove považovaná za kvalitnú.
Prečítajte si aj: Čo sa deje s Chemko Strážske? Ako postupujú orgány pri odstraňovaní škodlivých PCB látok?
Príroda nám bola vždy k dispozícií, ponúkala široké možnosti pre skvalitnenie života. Nesmieme však zabúdať, že životné prostredie zdieľame s ďalšími prírodnými zázrakmi, ktoré potrebujú našu starostlivosť a rešpekt. Tým, že sme najvyspelejší druh, sa stávame aj tým najzodpovednejším. Svojimi prostriedkami však dokážeme vytvoriť takú záťaž, ako žiadny iný obyvateľ Zeme. Preto na ňu nezabúdajme a v rámci svojich možností udržujme rovnováhu.
Zdroje
Teraz, Denník N, Noizz, Boston University, Chernobylwel.come, SF BayView