WWF zverejnilo štúdiu o skutočnej cene plastov. Ich cena neodráža reálne dopady na spoločnosť
Za plasty platíme nielen peniazmi, ale aj ich negatívnymi dopadmi pre našu budúcnosť.
Skutočné náklady plastov pre spoločnosť sú najmenej desaťkrát vyššie ako trhové ceny tých novovyrobených. Vyplýva to zo zverejnenej štúdie „Plasty: skutočná cena pre spoločnosť, životné prostredie a ekonomiku“.
Štúdiu pre WWF vypracovali analytici zo spoločnosti Dalberg. WWF ju zverejnilo pri príležitosti práve prebiehajúceho kongresu IUCN (Svetová únia ochrany prírody), ktorý sa venuje aj dopadom plastového odpadu na životné prostredie.
Štatistiky o plastovom odpade hovoria jasnou rečou
Na celom svete sa ročne vyprodukuje viac ako 200 miliónov ton plastového odpadu. Toto množstvo zodpovedá zhruba 523 biliónom plastových slamiek, ktoré by obopli celú Zem približne 2,8 milióna ráz, ak by sme ich spojili jednu za druhou. Až 41 percent z tohto odpadu neskončí v kontrolovanom zbere, ale zhorí na veľkých neriadených skládkach. Ďalším prípadom je, že končí voľne v prírode. Len v oceánoch ročne pribudne 11 miliónov ton plastov.
Výroba, spotreba a likvidácia plastov majú výrazný negatívny vplyv na spoločnosť, životné prostredie a hospodárstvo. Tieto vplyvy nie sú v súčasnosti zahrnuté v ich cene. Za každý dolár, ktorý výrobcovia zaplatia za plast, zaplatia vlády a spoločnosť najmenej desaťkrát toľko, aby napravili ich negatívne dôsledky.
Celospoločenské náklady na plasty vyrobené v roku 2019 odhadli analytici na 3 700 miliárd amerických dolárov, čo je viac ako HDP Indie.
Autori štúdie upozorňujú, že ide o konzervatívny výpočet. Ak nebudeme konať, budú tieto náklady rásť. Ak sa neudejú zásadné zmeny v spôsobe, akým produkujeme plasty a ako s nimi nakladáme, do roku 2040 dôjde k zdvojnásobeniu ich výroby. Množstvo plastového odpadu, ktoré v roku 2040 skončí v oceáne, bude 29 miliónov ton.
V prípade plastov vyrobených v roku 2040 odhaduje štúdia WWF nárast nákladov na riešenie negatívnych dôsledkov na dvojnásobok, teda na 7 100 miliárd amerických dolárov. To zodpovedá 85 percentám svetových výdavkov na zdravotníctvo v roku 2018. Je to suma vyššia ako HDP Nemecka, Kanady a Austrálie v roku 2019 dohromady.
Nevyhnutné je globálne riešenie plastového znečistenia
„Prvý raz vidíme vyčíslenie niektorých nezapočítaných nákladov, ktoré pre spoločnosť predstavuje znečistenie plastmi. Toto bremeno je príliš ťažké pre ľudí aj pre životné prostredie. A zdá sa, že situácia sa nezlepšuje, zatiaľ čo odhodlanie riešiť problém je veľké,“ uviedol Marco Lambertini, generálny riaditeľ WWF International. Potrebná je zmluva OSN o plastovom znečistení, ktorá spojí vlády, výrobcov a spotrebiteľov pri dosahovaní cieľov pre znižovanie, zber a recykláciu plastov.
Cieľom globálnej dohody by podľa WWF malo byť zastavenie znečisťovania morí a oceánov plastovým odpadom do roku 2030. Plastová kríza je medzinárodný problém, preto by dohoda mala určovať národné a nadnárodné ciele pre redukciu odpadu a cirkulárnu ekonomiku.
S cieľom riešiť plastovú krízu na globálnej úrovni WWF spustila petíciu #StopPlasticPollution, ktorú podpísali už vyše dva milióny ľudí. Ide o najväčšiu petíciu v 60-ročnej histórii tejto ochranárskej organizácie.
Zaujímavé fakty zo štúdie spoločnosti Dalberg:
- V priebehu životného cyklu je plast zodpovedný za produkciu 1,8 miliardy ton emisií skleníkových plynov ročne. To je viac ako ročné emisie z leteckej a lodnej dopravy dohromady.
- Ak by plast bol krajinou, bol by piatym najvyšším producentom emisií na svete.
- Plast prispieva ku klimatickej kríze na viacerých frontoch. Na jednej strane pri produkcii, na druhej pri spracovaní odpadu. V neposlednom rade môže plastový odpad a mikroplasty prispievať k zhoršovaniu schopnosti oceánov pohlcovať CO2 z atmosféry.
- Zhruba 500 000 až 1 milión ton plastového odpadu, ktorý každoročne pribudne v moriach a oceánoch, predstavujú rybárske siete, ktoré sú veľkou hrozbou aj pre faunu. Tieto rybárske zariadenia sú zodpovedné za tisíce úmrtí morských živočíchov ročne.
- Väčšina opatrení na úrovni štátov sa sústredí na zber a nakladanie s plastovým odpadom, alebo zákaz niektorých jednorazových plastov. Napr. 60 % krajín, ktoré majú nejakú formu regulácie, len zakazuje jednorazové plastové tašky. Chýba systematické a koordinované riešenie naprieč krajinami.
Zdroj: Tlačová správa WWF Slovensko