Klimatické zmeny sú v prevahe nad pozitívnymi krokmi medzinárodných spoluprác
Najnovšie správy nám opäť potvrdzujú nebezpečné prognózy – klimatické zmeny sa čoskoro stanú neodvrátiteľnými.
Najnovšie správy vedcov prinášajú výrazné znepokojenie. Klimatické zmeny totiž postupujú čoraz rýchlejšie, pričom možnosť ich odvrátenie je z roka na rok nepravdepodobnejšia. Túto skutočnosť potvrdzujú rôzne štatistiky. Jednou z nich je nepochybne aj nárast globálnej teploty Zeme.
Po vyhodnotení roku 2020 zo strany Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) je jasné, že všetkých šesť rokov od roku 2015 patrilo medzi najteplejšie v histórii meraní. Dokonca obdobie 2011-2020 bolo najteplejším desaťročím od roku 1880.
Teplotné extrémy sa nevyhli ani Slovensku. K téme oteplenia nášho podnebia sa vyjadril klimatológ Pavel Faško zo SHMÚ: „Na Slovensku bol rok 2020 na väčšine meteorologických staníc piaty až šiesty najteplejší v poradí. [...] Výnimkou je Lomnický štít, kde sa stal rok 2020 vôbec najteplejším v histórii meraní.“
Globálne otepľovanie sa na základe výsledkov týchto meraní zrýchľuje. Celosvetové oteplenie o 1,5 °C bolo očakávané v roku 2045, avšak najnovšie trendy túto hranicu posúvajú až o 11 rokov skôr – do roku 2034.
Aké budú dopady týchto klimatických zmien?
Dôsledky klimatických zmien zasiahnu všetky spoločensko-prírodné oblasti. Smutným (a aktuálnym) príkladom sú napríklad islandské ľadovce, ktoré sa od začiatku roku 2000 zmenšili už o cca 750 kilometrov štvorcových. Vedcov pritom prekvapila rýchlosť ich topenia. Takmer tretina z celkového úbytku ľadovcovej plochy Islandu nastala až po začiatku tohto milénia.
Ako uvádzajú autori štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Jökull: „Zmeny v ploche ľadovcov na Islande od približne roku 1890 sú jasnou reakciou na zmeny v oblasti klímy.“
Klimatické zmeny pritom budú mať dopad aj na život mimo našej Zeme. Ako uvádza štúdia z Európskej konferencie o vesmírnom odpade, rastúca hladina oxidu uhličitého v atmosfére môže mať výrazný vplyv na životnosť a množstvo vesmírneho odpadu nachádzajúceho sa na obežnej dráhe Zeme. Americký denník The New York Times v tejto súvislosti poukazuje na fakt, že atmosféra prirodzene „ťahá“ kozmický odpad smerom dole, kde zhorí v hustejšej vrstve atmosféry.
Rastúca hladina CO2 však tento cyklus narúša. Predpoklad uvádza, že na obežnej dráhe môže byť do roku 2100 až 50-násobne viac odpadu, ako je v súčasnosti.
Kto klimatické zmeny zastaví?
Posledné roky sa mnohé štáty sveta snažia zlepšiť stav životného prostredia a účinnejšie bojovať proti klimatickým zmenám. Aktuálne môžeme spomenúť napríklad nový klimatický zákon prijatý v Nemecku, ktorý má z tejto európskej veľmoci vytvoriť klimaticky neutrálny štát do roku 2045.
Dôležitá však bude medzinárodná spolupráca. Svet totiž potrebuje, aby sa do boja proti klimatickým zmenám zapojil čo najväčší počet aktérov. Na túto skutočnosť poukázali aj svetoví lídri v rámci virtuálneho klimatického summitu P4G krajín v Južnej Kórei, ale aj založenie tzv. zelenej aliancie medzi Európskou úniou a Japonskom.
Aj napriek týmto pozitívnym krokom stále čelíme mnohým negatívam. Spomenúť môžeme napríklad stále rastúcu podporu investícií do fosílnych palív zo strany skupiny G7, ktorá od vypuknutia pandémie koronavírusu investovala do tejto „špinavej“ energie o niekoľko miliárd dolárov viac, než do obnoviteľných zdrojov. Ako uvádza analýza organizácií Tearfund, Medzinárodného inštitútu pre udržateľný rozvoj a Overseas Development Institute, v období od januára 2020 do marca 2021 krajiny G7 investovali do podpory ropy, plynu a uhlia dokopy 189 miliárd dolárov. Na podporu obnoviteľných zdrojov sa vyhradilo „iba“ 147 miliárd dolárov. Negatívom je aj skutočnosť, že USA a Kanada dokonca nepodporili fosílne palivá len finančne, ale aj prostredníctvom odstránenia/zmiernenia platných environmentálnych regulácií a obmedzení.
Zdá sa teda, že v boji o udržateľnú planétu a budúcnosť ľudstva zatiaľ vyhrávajú klimatické zmeny.
Zdroje: Teraz 1, Teraz 2, Teraz 3, Teraz 4, Teraz 5, Teraz 6