Veľkosť dažďových pralesov sa naďalej zmenšuje. Zničených je dnes už 34 % ich pôvodnej rozlohy

Najnovšie informácie od ochranárskej organizácie Rainforest Foundation Norway ukazujú, že globálna rozloha dažďových pralesov je znova o značnú časť menšia.

Róbert Király · 2 minúty čítania

Aj napriek snahe environmentálnych organizácií či výzvam OSN na ochranu dažďových pralesov a biodiverzity ľudstvo stále prekračuje hranice udržateľnosti pri ich správe. Najnovšie údaje organizácie Rainforest Foundation Norway pritom ukazujú, že vzácnemu svetovému ekosystému čoskoro hrozí kolaps.

Podľa údajov získaných od RFN, ľudstvo zničilo alebo znehodnotilo už takmer dve tretiny rozlohy pôvodných tropických dažďových pralesov. Medzi najčastejšie dôvody tejto ekocídy patrí snaha o získanie drevnej hmoty a pôdy, ktorá je potrebná pre poľnohospodárske účely. Kvôli tomu už bolo obetovaných zhruba 34 % rozlohy pôvodných pralesov.

Avšak tým, žiaľ, nekončíme. Rovnako došlo k znehodnoteniu vyše 30 % týchto vzácnych lesných spoločenstiev, ktoré sa tak stali oveľa zraniteľnejšími voči požiarom či ďalšej devastácii.

Amazonský prales je dlhodobo zmenšovaný

Medzi najviac postihnutú oblasť patrí Amazónia. V tejto časti sveta došlo od roku 2002 k zničeniu viac ako 50 % plochy pralesov. Situácia je kritická najmä v Brazílii, kde pre získavanie poľnohospodárskej pôdy dochádza k masívnej deštrukcii vzácnych lesných biotopov a na nich naviazanom ekosystéme. Brazílske pralesy sú ničené stále čoraz väčším tempom, a to od roku 2019, keď sa prezidentom krajiny stal Jair Bolsonaro. Ten pokračuje vo svojom sľube zvýšiť ťažby drevnej hmoty či ďalších surovín, ako aj v sľube o rozširovaní poľnohospodárskej pôdy.

Aj z toho dôvodu čelí Bolsonaro silnejúcej kritike na domácej i zahraničnopolitickej scéne. Podľa autora správy o dažďových pralesoch Andersa Krogha, amazonský prales predstavuje najväčšiu nádej ľudstva na zachovanie zvyškov dažďového pralesa. Najmä oblasti okolo povodia Orinoka a Andského dažďového lesa predstavujú dovedna 73,5 % plochy tropických pralesov, ktoré nie sú narušené ľudskou činnosťou. Je nutné však druhým dychom dodať – zatiaľ.

Prečítajte si aj: Ľudstvo dlhodobo vysúša atmosféru Amazonského pralesa

Je preto dôležité, aby sa zvýšil tlak na ochranu týchto vzácnych spoločenstiev. Deforestácia totiž môže spôsobiť celosvetové problémy, nakoľko má priamy súvis s blížiacim sa klimatickým kolapsom. Postupujúce klimatické zmeny ešte viac poškodia vzácne ekosystémy v dažďových pralesoch, čo bude mať nedozerné následky aj pre samotné ľudstvo. Máme pritom čo naprávať. Medzi rokmi 2002 a 2019 totiž zmizli dažďové pralesy s rozlohou väčšou ako dnešné Francúzsko.

Zdroj: Teraz

Róbert Király napísal ďalšie zaujímavé články

Prečítajte si tiež v téme Svet