Ľudstvo dlhodobo vysúša atmosféru Amazonského pralesa
Podľa výskumov NASA sa atmosféra nad Amazonským pralesom čoraz viac vysušuje.
Amazonský prales je najväčším dažďovým pralesom na našej planéte. Mnohí ľudia ho vnímajú len ako vzdialený kus Zeme, o ktorom sa učili na zemepise. Pravdou však je, že je zásadným hráčom, čo sa týka zdravia planéty.
Ovplyvňuje aj naše životy, aj keď sme ho nikdy nevideli na vlastné oči. Dokáže totiž absorbovať milióny ton oxidu uhličitého (CO2) ročne, za čo vďačíme fotosyntéze. Amazonský prales pomáha udržiavať nízke teploty na celom svete, čím reguluje aj klímu Zeme.
Má enormnú rozlohu a žije v ňom široká škála drobných i obrovských živočíchov. Napriek tomu však ide o veľmi krehký systém, ktorý je citlivý na otepľovanie a sucho v podnebí. K týmto dvom elementom aj sami prispievame. Pýtate sa ako, keď sme od Amazonského pralesa vzdialení na kilometre?
Atmosféra Amazonského pralesa sa mení
Podľa novej štúdie NASA sa atmosféra nad dažďovým pralesom zmenila. Amazonský prales sa vysušuje, čoraz viac prahne po vode. Ekosystém je následne náchylný na požiare a sucho. V štúdii výskumníci zistili, že za posledných 20 rokov sa nedostatok vlhkosti v atmosfére nadmerne zvýšil.
Tisícky rokov tak klíma poskytovala pralesu dostatočnú variabilitu, až pokiaľ ju svojim konaním nezmenil človek. Vedci tvrdia, že dôvodom tejto vyprahnutej atmosféry je vypúšťanie skleníkových plynov. Ďalším faktorom sú ľudské aktivity – predovšetkým vypaľovanie pralesov pre získanie poľnohospodárskych polí a pastvín dobytka. Kombinácia týchto faktorov spôsobuje zohrievanie amazonskej klímy.
Okrem toho, sadze z vypaľovania pralesa vypúšťajú mikročiastočky do atmosféry. Tvorené sú najmä čiernym uhlíkom. NASA vysvetľuje, že „zatiaľ čo svetlo sfarbené alebo priesvitné aerosóly odrážajú žiarenie, tmavšie aerosóly ho absorbujú. Ak čierny uhlík absorbuje slnečné žiarenie, spôsobuje to zahrievanie atmosféry. To tiež ovplyvňuje formovanie oblačnosti, a následne aj zrážky.“
Prales vydrží len do určitého bodu
Dažďové pralesy sú sami osebe zázrakom prírody. Za bežných okolností stromy a rastliny prijímajú vodu z pôdy a následne ju listami vyparujú do ovzdušia. Vyparená voda ochladzuje atmosféru, čo ochladí vzduch a začne sa vytvárať oblačnosť. Následne prichádza dážď a celý proces sa opakuje. Dažďové pralesy si sami vytvárajú až 80 % zrážok - práve preto si získali prívlastok dažďové.
Ak sa však tento proces naruší, vznikajú problémy – hlavne počas obdobia sucha. Pri náraste teploty a suchej atmosfére sa stromy potrebujú ochladiť a vypúšťajú do atmosféry viac pary. Avšak v pôde sa, žiaľ, nenachádza dostatok vlhkosti, aby to stromy zvládli. Sucho je čoraz intenzívnejšie, stromy trpia smädom a prales takúto situáciu dlho nevydrží. Dochádza k postupnému kolapsu ekosystému.
Najväčšie sucho v atmosfére panuje v juhozápadnej časti. Ide o oblasť, kde dochádza k najväčšej deforestácii a rozširovaniu poľnohospodárstva. Ak to bude pokračovať, dosiahne sa bod zlomu a Amazonský prales nebude ďalej schopný fungovať správne. A keď stromy uhynú, do ovzdušia vypustia ďalšiu obrovskú dávku CO2. Dramatický vplyv to bude mať aj na životy živočíchov, ktoré prídu o svoj existenčný priestor, čo môže znamenať aj úhyn druhov.
NASA deklaruje: „čím menej stromov, tým menej CO2 Amazonský región dokáže absorbovať – znamená to, že by sme úplne stratili dôležitý element regulácie klímy.“
Viac v štúdii: https://www.nature.com/articles/s41598-019-51857-8?utm_source=commission_junction&utm_medium=affiliate