Môžeme si za to sami: Extrémne výkyvy počasia ako priamy dôsledok klimatických zmien
Zabudnite na pranostiky. Jedným z najviac viditeľných dôsledkov postupujúceho klimatického kolapsu sú extrémne výkyvy počasia.
Dlhodobé suchá, prívalové dažde, teplotné rekordy či extrémne búrky. To je len zopár príkladov, ako môžu extrémne vplyvy počasia vyzerať v realite. V dôsledku postupujúcich klimatických zmien a blížiaceho sa celkového klimatického kolapsu ľudstvu už neostáva veľa možností, ako tento trend zvrátiť. Iba sa mu prispôsobiť.
Extrémne vplyvy počasia si nemusíme predstavovať len vo forme tornád či hurikánov. Slovensko má síce šťastie, že je situované v miernejšom podnebí, avšak podľa meteorológa SHMÚ Pavla Faška aj u nás už čoraz častejšie pribúdajú prejavy tohto globálneho fenoménu: „Priestor relatívnej bezpečnosti, v ktorom sme žili pred päťdesiatimi rokmi, je už destabilizovaný. Počasie naozaj prináša situácie, ktoré ohrozujú majetok a niekedy aj náš život.“ Medzi najčastejšie dôsledky extrémneho počasia na Slovensku Faško uvádza predovšetkým lokálne povodne a škody na lesných porastoch.
Viditeľným príkladom toho, že sa niečo s naším počasím deje, je totálny odklon od pranostík. Klimatická zmena radikálnym spôsobom zmenila naše doterajšie schémy vnímania počasia, podľa ktorých sme ho dokázali predvídať. Dnes už to však neplatí a záhradkári sa nemôžu spoliehať na tieto stáročiami budované vzorce správania počasia. Musia sa riadiť krátkodobými predpoveďami, ktoré im neumožňujú pripraviť sa na prácu v záhrade/poli v dlhodobom horizonte.
Sucho dorazilo aj k nám
Slovensko bolo najmä v minulosti často zasahované lokálnymi povodňami, ktoré spôsobovali obrovské škody na majetkoch a často žiaľ aj na životoch. Posledné roky nás však trápi opačný fenomén – dlhodobé sucho a s tým spojený nedostatok zrážok.
Dokazujú to aj najnovšie údaje zo SHMÚ, ktoré analyzovali dáta získané za marec 2021. Ukázalo sa, že v mnohých južných oblastiach Slovenska bol zaznamenaný tak malý počet zrážok, že sa mesačné úhrny priblížili k rekordne nízkym hodnotám pre tento mesiac. Ako príklad nám môže poslúžiť mestečko Hurbanovo, kde za marec spadlo len 2,3 mm zrážok, čo je druhý najmenší počet zrážok za posledných 146 rokov.
Extrémy počasia tak budú mať na Slovensku rôznorodé prejavy, čo sa v konečnom dôsledku prejaví na škodách na majetku, úrode i ľudskom zdraví.
Extrémy v počasí v zahraničí
Mimo hraníc našej krajiny môžeme takisto badať extrémne vplyvy počasia. Najnovšie údaje z ruskej časti Arktídy nám napríklad demonštrujú, že dochádza k rekordnému úbytku ľadovej pokrývky, pričom priemerná ročná teplota v Rusku bola vlani o 3,22°C vyššia, než priemer za obdobie rokov 1961-1990. Federálna služba pre hydrometeorológiu a monitorovanie životného prostredia v Rusku (Rosgidromet) pritom uvádza, že zvyšujúca sa miera otepľovania v Rusku je oveľa vyššia, než je svetový priemer.
To v konečnom dôsledku spôsobilo ďalší negatívny rekord. Ako uvádza agentúra Interfax, v roku 2020 sa letná ľadová pokrývka v oblasti Severnej morskej cesty do septembra zmenšila na rekordných 26 000 kilometrov štvorcových.
Do boja za zmiernenie škôd sa púšťa aj Európska únia
Extrémne počasie sa nevyhlo ani európskemu kontinentu. V roku 2020 dochádzalo k mnohým prírodným katastrofám, ktoré spôsobili obrovské škody na majetku a životoch. Aj z toho dôvodu Európska komisia navrhla finančnú pomoc vo výške 86,7 milióna eur z Fondu solidarity EÚ (EUSF) na zmiernenie prírodných katastrof v postihnutých regiónoch Grécka a Francúzska.
Podľa slov eurokomisárky pre súdržnosť a reformy Elisy Ferreirovej bude finančný balík rozdelený na niekoľko častí a bude smerovať do niekoľkých regiónov. Napríklad 59,3 milióna eur je určených pre francúzsky región Provence-Alpes-Côtes d'Azur, ktorý bol zasiahnutý silnou búrkou Alex. Druhú čiastku vo výške 21,6 milióna eur získa Grécko na sanovanie škôd po cyklóne Ianos. Nasleduje čiastka 3,3 milióna eur pre grécky región Sterea Ellada, ktorý bol v auguste 2020 vážnym spôsobom postihnutý masívnymi povodňami.
Aj takýmito spôsobmi sa EÚ snaží bojovať proti zmierneniu dopadov klimatickej krízy. Extrémne vplyvy počasia zrejme budú čoraz viac súčasťou našich každodenných životov. Aj preto je dôležité, aby sa prijímali opatrenia na zastavenie klimatického kolapsu, ktorý bude mať pre ľudskú civilizáciu nedozerné následky.
Zdroje:
Klimatológ Faško: Extrémne počasie nás ohrozuje stále viac
SHMÚ: Na Slovensku málo prší, na juhu sú úhrny zrážok rekordne nízke