Ako súvisí rastlinná strava s ochranou životného prostredia?
Živočíšna strava výrazne ovplyvňuje viaceré aspekty životného prostredia. Stačilo by pritom, ak by sme do jedálnička zaradili len jedno rastlinné jedlo týždenne.
Existuje mnoho sektorov, ktoré svojou činnosťou prispievajú k znečisteniu životného prostredia. Stretávame sa s odpadom, ktorý končí v riekach a pôde, znečisteným vodstvom v dôsledku vypúšťania odpadových materiálov fabrikami či s kontaminovaním zeme.
Často však prehliadame odvetvie, ktoré sa zaraďuje medzi najväčších znečisťovateľov, a tým je živočíšna výroba.
Vplyv živočíšnej výroby na životné prostredie
Živočíšny priemysel, tzn. chov hospodárskych zvierat na mäso, vajcia, mliečne výrobky, perie, atď., vyprodukuje obrovské množstvo skleníkových plynov. Dokonca viac, ako všetky formy dopravy dohromady. Tým prispieva ku globálnemu otepľovaniu, keďže vysoký obsah skleníkových plynov v atmosfére pohlcuje časť slnečnej energie, ktorá by mala unikať do vesmíru. Vytvára sa tak najmä metán (CH4), oxid dusný (N2O) a oxid uhličitý (CO2), ktorý je merateľný na milióny ton ročne.
Zároveň je kvôli živočíšnej výrobe znehodnotené a neefektívne využité množstvo pôdy. Dochádza k odlesňovaniu, aby vzniklo viac priestoru na pestovanie krmiva pre hospodárske zvieratá a ich chov. Pritom náklady na živočíšnu výrobu sú v jasnom nepomere k získanému.
Napríklad pre prírastok 1 kg hovädzieho mäsa je potrebných 12 kg krmiva. Keďže celé zviera nie je jedlé, v konečnom dôsledku je pre človeka konzumovateľných len 60% z celej získanej váhy hovädzieho dobytka.
Podobne je to aj s vodou, ktorej spotreba je veľmi vysoká. Pokiaľ vezmeme do úvahy vodu, využívanú pri pestovaní krmiva, vodu na pitie pre zvieratá a spotrebovanú úžitkovú vodu, pre nárast 1 kg hovädzieho mäsa potrebujeme 15 400 litrov vody.
V súčasnosti sa podľa Potravinovej a poľnohospodárskej organizácie (FAO) chová vo svete necelých 1,5 miliárd hovädzieho dobytka. To však nie je ani zďaleka všetko, keďže sa k živočíšnej výrobe zaraďuje aj klietkový chov, chov ošípaných a pod. Mimovládna organizácia Greenpeace na základe svojej novej štúdie odporúča Európskej únii ukončiť dotácie živočíšneho priemyslu, ktorý naďalej prispieva ku klimatickým zmenám.
Riešenie tohto problému existuje
Ako jednotlivcom sa nám naskytá príležitosť napomôcť k znižovaniu emisií vyprodukovaných živočíšnou výrobou. Obmedzením konzumácie živočíšnych produktov a následným znížením ich dopytu neprispievame v takej miere k ďalšej produkcii. Už zaradenie jedného rastlinného jedla týždenne je dobrým krokom k zníženiu produkcie emisií.
Rastlinnú stravu tvoria zložky výlučne rastlinného charakteru. Jej gro tvorí ovocie, zelenina, orechy, semienka, strukoviny, obilniny a z nich vyrobené rastlinné výrobky. Zároveň je natoľko rozvinutá, že rastlinné alternatívy mäsa a mliečnych výrobkov sú bežne dostupné aj v našich obchodoch.
Benefitom rastlinnej stravy je nielen jej udržateľnosť voči prírode, ale aj množstvo zdravotných výhod. Má blahodarný vplyv na srdcovo-cievny systém a chráni telo pred rozličnými chorobami. Odporúča ju čoraz viac výživových poradcov.
Prečítajte si aj: Ekologicky v kuchyni: Ako obmedziť plytvanie jedlom v domácnosti?
Nápady na recepty môžete hľadať na internete, vo vegánskych kuchárkach alebo sledovať food influencerov. Ďalej vám so zaradením rastlinnej stravy do jedálnička pomôže rastlinná výzva projektu Jem pre Zem. Tá vám poskytne nielen množstvo chutných receptov, ale aj mnoho užitočných informácií v oblasti rastlinného stravovania.
Zdroje: EURACTIV, Vegánske hody, Vegánska spoločnosť 1, Vegánska spoločnosť 2, Beef2live