Ekožurnál.sk

Arktický región zápasí s nedostatkom ľadu

Podľa odborníkov sa momentálne v Arktíde vyskytuje historicky najnižšie množstvo ľadu.

Róbert Király · 1 minúta čítania

Globálne otepľovanie a s ním spojená hrozba klimatického kolapsu je aj naďalej obrovskou hrozbou pre ľudstvo. Aj keď dôsledky koronavírusu spojené so znížením množstva emisií mohli vyvolať dojem zlepšenia tohto stavu, ide len o veľmi krátkodobú záležitosť.

Dôsledky globálneho otepľovania sú najnovšie viditeľné aj v množstve arktického ľadu, ktorý sa pohybuje na úrovni historického minima.

V kanadsko-arktickom regióne bola dokonca priemerná mesačná teplota v júli vyššia o 4-7°C, než je bežné. Práve to je jeden z faktorov masívneho úbytku ľadovej hmoty na severe planéty. Ako uviedol meteorológ ruského ústavu Rosgidromet Roman Vilfanda: „Môžeme povedať, že v júli sme dosiahli (negatívny) rekord v množstve ľadu. Zaregistrovali sme absolútne minimum od začiatku pozorovaní.“

Roman Vilfand zároveň tvrdí, že radikálny úbytok arktického ľadu spôsobil aj otvorenie lodnej trasy cez Severný ľadový oceán s takmer mesačným predstihom než v minulosti.

Výrazne zvýšené teploty však neboli zaznamenané iba v kanadskom sektore Arktídy, ale aj v ruskom. V tomto regióne došlo na niektorých miestach k prekročeniu klimatickej normy v priemere o 5°C.

Čas ukáže, aké dôsledky bude mať táto situácia na miestny ekosystém. Nedávno totiž bola zverejnená štúdia o postupnom hynutí ľadových medveďov, čo je spájané práve s úbytkom morského ľadu. Tohtoročné zistenia ústavu Rosgidromet len potvrdzujú hrozbu globálneho otepľovania, ktoré za sebou zanechá obrovské dôsledky nielen na ekosystéme, ale aj pre ľudstvo.

Prečítajte si aj: Existencia ľadových medveďov je vo vážnom ohrození

Ľad ustupuje aj v ďalších oblastiach sveta

Úbytok ľadu nezaznamenáva len Arktída. Už v marci v roku 2020 prišli odborníci so správou, že dochádza k radikálnemu topeniu ľadu v Grónsku i v Antarktíde. Ako uviedla britská stanica BBC, Grónsko a Antarktída strácajú ľad v priemere 6x rýchlejšie ako v 90. rokoch minulého storočia.

Satelitné snímky pritom ukazujú, že tento negatívny trend sa bude v budúcnosti zrýchľovať. K správe sa vyjadril aj profesor Leedskej univerzity Andrew Shepherd: „Nie sú to dobré správy. V súčasnosti roztápanie ľadovcov prispieva k nárastu svetovej hladiny oceánov asi o 25 percent viac, ako to bolo v 90. rokoch. To má veľký význam pre budúcnosť, pobrežné záplavy a erózie.“

Popri hrozbe pandémie nového koronavírusu by sme preto nemali zabúdať ani na hrozbu blížiaceho sa klimatického kolapsu, ktorý bude mať pre ľudstvo a globálny ekosystém nedozerné dôsledky.

Róbert Király napísal ďalšie zaujímavé články

Slováci a Maďari spojili sily pre zlepšenie ochrany včiel

Róbert Király v téme Slovensko
1 minúta

Na Slovensku vznikla iniciatíva #niesomprasa. Pridáš sa aj ty?

Róbert Király v téme Slovensko
1 minúta

Slovensko prijíma odpad z deviatich krajín Európy

Róbert Király v téme Slovensko
1 minúta
Viac článkov autora

Prečítajte si tiež v téme Svet

Viac článkov v téme

Ekožurnál.sk

Webový portál, kde nájdete aktuálne články o ekológii zo sveta aj zo Slovenska. Prečítajte si, prečo je ekológia dôležitá a ako môžete prispieť k zdraviu našej planéty.

info@ekozurnal.sk