Arktický región zápasí s nedostatkom ľadu
Podľa odborníkov sa momentálne v Arktíde vyskytuje historicky najnižšie množstvo ľadu.
Globálne otepľovanie a s ním spojená hrozba klimatického kolapsu je aj naďalej obrovskou hrozbou pre ľudstvo. Aj keď dôsledky koronavírusu spojené so znížením množstva emisií mohli vyvolať dojem zlepšenia tohto stavu, ide len o veľmi krátkodobú záležitosť.
Dôsledky globálneho otepľovania sú najnovšie viditeľné aj v množstve arktického ľadu, ktorý sa pohybuje na úrovni historického minima.
V kanadsko-arktickom regióne bola dokonca priemerná mesačná teplota v júli vyššia o 4-7°C, než je bežné. Práve to je jeden z faktorov masívneho úbytku ľadovej hmoty na severe planéty. Ako uviedol meteorológ ruského ústavu Rosgidromet Roman Vilfanda: „Môžeme povedať, že v júli sme dosiahli (negatívny) rekord v množstve ľadu. Zaregistrovali sme absolútne minimum od začiatku pozorovaní.“
Roman Vilfand zároveň tvrdí, že radikálny úbytok arktického ľadu spôsobil aj otvorenie lodnej trasy cez Severný ľadový oceán s takmer mesačným predstihom než v minulosti.
Výrazne zvýšené teploty však neboli zaznamenané iba v kanadskom sektore Arktídy, ale aj v ruskom. V tomto regióne došlo na niektorých miestach k prekročeniu klimatickej normy v priemere o 5°C.
Čas ukáže, aké dôsledky bude mať táto situácia na miestny ekosystém. Nedávno totiž bola zverejnená štúdia o postupnom hynutí ľadových medveďov, čo je spájané práve s úbytkom morského ľadu. Tohtoročné zistenia ústavu Rosgidromet len potvrdzujú hrozbu globálneho otepľovania, ktoré za sebou zanechá obrovské dôsledky nielen na ekosystéme, ale aj pre ľudstvo.
Prečítajte si aj: Existencia ľadových medveďov je vo vážnom ohrození
Ľad ustupuje aj v ďalších oblastiach sveta
Úbytok ľadu nezaznamenáva len Arktída. Už v marci v roku 2020 prišli odborníci so správou, že dochádza k radikálnemu topeniu ľadu v Grónsku i v Antarktíde. Ako uviedla britská stanica BBC, Grónsko a Antarktída strácajú ľad v priemere 6x rýchlejšie ako v 90. rokoch minulého storočia.
Satelitné snímky pritom ukazujú, že tento negatívny trend sa bude v budúcnosti zrýchľovať. K správe sa vyjadril aj profesor Leedskej univerzity Andrew Shepherd: „Nie sú to dobré správy. V súčasnosti roztápanie ľadovcov prispieva k nárastu svetovej hladiny oceánov asi o 25 percent viac, ako to bolo v 90. rokoch. To má veľký význam pre budúcnosť, pobrežné záplavy a erózie.“
Popri hrozbe pandémie nového koronavírusu by sme preto nemali zabúdať ani na hrozbu blížiaceho sa klimatického kolapsu, ktorý bude mať pre ľudstvo a globálny ekosystém nedozerné dôsledky.