Afrika sa stala globálnym lídrom v odlesňovaní
Ročne sa na africkom území odlesní plocha s rozlohou približne 4 miliónov hektárov lesných porastov.
Deforestácia, resp. odlesňovanie, patrí medzi najvážnejšie problémy životného prostredia. Kým sa svet zameriava predovšetkým na čoraz agresívnejší výrub Amazonského dažďového pralesa v Brazílii, Afrika zostala v tomto kontexte v pozadí.
Afrika patrí medzi tie oblasti sveta, ktoré najviac pocítia globálne dôsledky klimatických zmien. Nedostatok zrážok a vlna čoraz silnejších horúčav prinesie na toto územie ešte vážnejší nedostatok vody a potravín, než je tomu tak už v súčasnosti.
Aj z toho dôvodu vznikla iniciatíva, na základe ktorej sa má vybudovať tzv. Africký zelený múr. Kým niektoré krajiny sa snažia bojovať proti zmenám klímy výsadbou nových stromov, iné štáty masívne odlesňujú. Deforestácia pritom zašla už tak ďaleko, že sa Afrika stala negatívnym lídrom vo výrube stromov.
Ako uvádza Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), africký kontinent zaznamenal za uplynulé desaťročie najväčší rozsah odlesňovania s priemernou ročnou stratou lesných porastov zhruba 4 milióny hektárov. „Afrika má najvyššiu ročnú mieru straty lesných porastov za obdobie 2010-2020. Ide o 3,9 milióna hektárov. Na druhom mieste je Južná Amerika – 2,6 milióna hektárov,“ dodáva FAO.
Zároveň sa však ukazujú aj pozitívnejšie čísla. Organizácia pripomína, že miera odlesňovania globálne poklesla. Kým v období rokov 1990-2000 zmizlo 16 miliónov hektárov lesného porastu ročne, v rokoch 2015-2020 to už bolo „iba“ 10 miliónov hektárov.
Lesné spoločenstvá treba neustále chrániť
Pravidelne vydávaná správa organizácie FAO ďalej uvádza, že lesy aktuálne tvoria 4 miliardy hektárov celkovej pevniny sveta. Medzi najviac zalesnené oblasti patrí Európa s Ruskom (dovedna majú 25 % globálnych lesov), nasleduje Južná Amerika s 21 % a na treťom mieste je Severná a Stredná Amerika s 19 %.
Aj napriek globálnemu poklesu ťažby lesných porastov, stále ide o vysoké číslo. Úlohou celosvetovej spoločnosti by preto malo byť posilnenie ochrany stromov, ktoré majú nenahraditeľný význam pri globálnom otepľovaní Zeme.
Ako uvádza expert FAO na lesníctvo Anssi Pekkarinen: „ je potrebné zvýšiť úsilie o zastavenie odlesňovania s cieľom uvoľniť plný potenciál lesov v súvislosti s prispením k udržateľnej produkcii potravín, zníženiu chudoby, potravinovej bezpečnosti, zachovaniu biodiverzity a riešeniu klimatickej zmeny.“
Akákoľvek prípadná ťažba lesov by mala byť udržateľná. Masívne odlesňovanie spojené s holorubným spôsobom ťaženia dreva spôsobuje nenávratné škody na životnom prostredí, ktoré skôr či neskôr pocíti aj ľudstvo. Ambiciózne projekty ako Africký zelený múr či obdobný projekt v Číne pri púšti Gobi sú dobrým začiatkom boja proti globálnym dôsledkom klimatických zmien.