Európa v roku 2020 zažila najteplejší rok v histórii meraní
Dôsledky klimatických zmien „neoddychovali“ ani počas búrlivého koronavírusového roku 2020.
Aj keď protipandemické opatrenia vo svete spôsobili dočasné zníženie vypúšťania emisií skleníkových plynov, klimatická kríza je stále na vzostupe. O tom, že naša Zem má veľký problém, svedčia aj nedávne údaje z európskeho programu Copernicus (C3S).
Na základe dát získaných z tejto inštitúcie, zodpovednej za monitorovanie Zeme a jej ekosystémov, Európania zažili v roku 2020 najteplejší rok v histórii meraní. K tomuto nelichotivému faktu prispeli podľa vedcov najmä nezvyčajne vysoké teploty v častiach Sibíri a Arktídy. Tam sa navyše objavila neobvykle aktívna sezóna požiarov.
Priemerná teplota bola vlani o 0,4 °C vyššia, ako v doterajšom rekordnom roku 2019. V porovnaní s inými obdobiami je to však ešte horšie. Rok 2020 bol v priemere o 1,6 °C nad priemerom referenčného obdobia rokov 1981-2010. V porovnaní s priemerom predindustriálnej éry (1850-1900) stúpla teplota až o 2,2°C. Môžeme tak sledovať rýchly a kontinuálny nárast priemernej ročnej teploty na európskom kontinente. Podľa klimatológov za to môže najmä trvalo neudržateľná a nezodpovedná ľudská činnosť spojená s masívnym vypúšťaním emisií skleníkových plynov.
Svet klimatické zmeny berie na ľahkú váhu
Odborníci pritom už dlhšiu dobu varujú pred ďalším nebezpečným fenoménom. Ak totiž globálny nárast teploty prekročí hranicu 1,5 °C oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, prekročíme bod, kedy klimatické zmeny a ich celosvetové dôsledky budú nezvratné. Ľudstvo však zatiaľ tieto varovania berie na ľahkú váhu.
Dôkazom sú znova údaje z programu Copernicus, ktorý uvádza, že od 70. rokov 20. storočia sa Zem otepľuje v priemere o 0,2°C za desaťročia.
Parížska klimatická dohoda z roku 2015 mala nárastu globálnej teploty zabrániť. Avšak od doby jej podpísania sa nevytvorili žiadne zásadné opatrenia, ktoré by odvrátili klimatickú katastrofu. Ba práve naopak. Biodiverzita na celom svete rekordne rýchlo ubúda, pokračuje masívna ťažba nerastného bohatstva, deforestácia a rekordné vypúšťanie emisií skleníkových plynov do našej atmosféry.
Zdroj: TASR