Ekožurnál.sk

Stredozemné more zahltené plastami? Do roku 2040 to môže byť realita

Plastový odpad je veľkým problémom nielen suchozemskej, ale žiaľ aj vodnej oblasti. Smutným príkladom je Stredozemné more.

Róbert Király · 1 minúta čítania

Niet pochýb o tom, že plastový odpad zamoruje našu planétu. Túto skutočnosť môžeme pozorovať všade vôkol nás. Nachádza sa dokonca aj v samotných nápojoch a jedle v podobe tzv. mikroplastických častíc. Naše oceány, moria a rieky sú nimi zahlcované, pričom spôsobujú obrovské problémy pre dotknuté ekosystémy.

V mnohých prípadoch dokonca plasty stoja za smrťou rozmanitých druhov živočíchov. Najnovšia štúdia Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) sa aj kvôli týmto problémom zamerala na strategicky významné Stredozemné more, ktoré oddeľuje Európu od Afriky.

Podľa IUCN sa môže plastové znečistenie Stredozemného mora do roku 2040 zhoršiť natoľko, že sa doň bude každoročne vypúšťať až 500 000 ton plastového odpadu. Pritom sa už v súčasnosti do tohto mora každoročne vypúšťa až 229 000 ton plastov. To je ekvivalentom viac ako 500 lodných kontajnerov. Únia pripomína, že zabrániť plastovému zamoreniu pomôžu len ambiciózne zásahy, ktoré musia ísť nad rámec súčasných záväzkov národných štátov a firiem.

Pomohlo by zefektívnenie odpadového hospodárstva

Hlavnou príčinou plastového odpadu v tejto oblasti je nesprávne spracovaný odpad. IUCN pripomína, že aktuálne sa v Stredozemnom mori nachádza cez milión ton plastov. Najviac zodpovedné krajiny za tento stav sú podľa štúdie Egypt, Turecko a Taliansko. Ich husto obývané pobrežné oblasti nedisponujú efektívnym odpadovým hospodárstvom.

Ak by prvých 100 miest najväčších znečisťovateľov upravilo spôsob spracovania odpadov, zabránilo by sa vypúšťaniu viac ako 50 000 ton plastov do mora. Jednoduchý zákaz používania plastových tašiek v tomto regióne by prispel k odstráneniu vypúšťania ďalších 50 000 ton plastového odpadu.

Zásadnú reformu odpadového hospodárstva pre záchranu Stredozemného mora však nemá zrealizovať len Turecko, Egypt a Taliansko. Z údajov organizácie vyplýva, že najviac plastov v prepočte na obyvateľa vypúšťajú balkánske štáty – Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Albánsko a Severné Macedónsko.

Ako uvádza šéf centra pre spoluprácu v oblasti Stredozemného mora Antonio Troya, na zlepšení situácie musia kooperovať štáty, súkromný sektor, výskumné inštitúcie a v konečnom dôsledku aj samotní spotrebitelia. Spracovanie odpadu a modernizácia odpadového hospodárstva je správnou cestou, avšak kľúčom k úspechu je zmena spotrebiteľského správania.

Zdroj: TASR

Róbert Király napísal ďalšie zaujímavé články

Slováci a Maďari spojili sily pre zlepšenie ochrany včiel

Róbert Király v téme Slovensko
1 minúta

Na Slovensku vznikla iniciatíva #niesomprasa. Pridáš sa aj ty?

Róbert Király v téme Slovensko
1 minúta

Slovensko prijíma odpad z deviatich krajín Európy

Róbert Király v téme Slovensko
1 minúta
Viac článkov autora

Prečítajte si tiež v téme Svet

Viac článkov v téme

Ekožurnál.sk

Webový portál, kde nájdete aktuálne články o ekológii zo sveta aj zo Slovenska. Prečítajte si, prečo je ekológia dôležitá a ako môžete prispieť k zdraviu našej planéty.

info@ekozurnal.sk