Až pätine krajín sveta hrozí kolaps ekosystémov
Výsledky analýzy švajčiarskej spoločnosti Swiss Re poukazujú na ďalší nebezpečný dôsledok klimatických zmien a ľudskej činnosti.
Britský denník The Guardian tento týždeň zverejnil výsledky analýz švajčiarskej spoločnosti Swiss Re, ktorá sa venovala hrozbe dopadov klimatických zmien a negatívnej ľudskej činnosti na životné prostredie. Výsledky priniesli zarážajúce zistenia. Až pätine krajín sveta totiž hrozí úplný kolaps ekosystémov. Ak k nemu dôjde, bude to mať nedozerné ekologické, hospodárske, zdravotné a celospoločenské dôsledky.
Táto skutočnosť bude spôsobená značným poklesom biodiverzity, ktorý radikálne zmení celkový ekosystém. The Guardian pripomína, že kolaps ekosystémov bude mať veľký vplyv na jedlo, čistú vodu, čistý vzduch či vodozádržné opatrenia, ktoré chránia ľudí pred povodňami.
Swiss Re zároveň vytvoril rebríček najviac postihnutých krajín sveta. Na vrcholných priečkach sa ocitla ohňom a suchom ničená Austrália, ďalej Juhoafrická republika či Izrael. Medzi menej rizikové krajiny sa zaradia India, Pakistan, Nigéria či európske štáty ako Belgicko a Španielsko.
Kolapsom ekosystémov budú trpieť najviac rozvojové krajiny. Tie sú totiž najväčšmi závislé od poľnohospodárskej činnosti, ktorá prináša prácu a obživu miliónom ľudí. Bez biologickej rozmanitosti v podobe množstva užitočných rastlín a živočíchov, miera produkcie z poľnohospodárskej činnosti bude čoraz nižšia.
Hrozba sa môže objaviť na všetkých kontinentoch
Švajčiari však pred týmto nebezpečenstvom upozorňujú aj ďalšie krajiny sveta. V rizikovej zóne sa ocitli aj Indonézia a Brazília, ktoré síce disponujú rozsiahlymi oblasťami neporušených ekosystémov, avšak tamojší obyvatelia sú silno závislí od využívania prírodných zdrojov.
Klasickým príkladom tejto skutočnosti je práve Brazília. Tá v dôsledku masívnej deforestácie za cieľom získavania poľnohospodárskej pôdy ničí vzácny Amazonský dažďový prales, ktorý patrí medzi najväčšie a najvzácnejšie ekosystémy sveta. Jeho postupný úbytok pritom nebude mať negatívny dopad len pre Brazíliu, resp. Latinskú Ameriku, ale pre celý svet. Amazonský dažďový prales je totiž významným prijímateľom uhlíka, ktorý patrí medzi najnebezpečnejšie skleníkové plyny.
Vedúci štúdie Oliver Schelske na margo témy uvádza, že pokiaľ bude aj naďalej pokračovať ničenie ekosystémov na Zemi, miera dôsledkov tejto nezodpovednej činnosti bude v budúcnosti oveľa nebezpečnejšia. Problémy sa však aj napriek tomuto varovaniu stále prehlbujú.
Dôkazom je aj septembrová správa OSN, z ktorej vyplýva, že sa nepodarilo dostatočne splniť ani jeden z 20 stanovených globálnych cieľov v oblasti ochrany biodiverzity do roku 2020.