Budúcnosť Európskej únie má byť zdravšia a odolnejšia
Výsledky novej správy preukázali, že významná časť chorôb v Európe sa pripisuje environmentálnemu znečisteniu, Európska únia to chce v budúcnosti zmeniť.
Zdravie Európanov podľa správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) ohrozuje najmä znečistený vzduch, prítomnosť nebezpečných chemikálií, hluk či klimatické zmeny.
Správa EEA okrem iného hovorí o environmentálnych problémoch ohrozujúcich ľudské zdravie. Vyššie spomínané problémy sú dokonca príčinou smrti až 13 percent Európanov.
Dokument EEA s názvom „Zdravé prostredie, zdravý život: ako životné prostredie ovplyvňuje zdravie a dobré životné podmienky v Európe“ informácie nadobudol na základe rozsiahleho výskumu vzájomnej súvislosti medzi zdravím a životným prostredím. Výsledky jasne preukázali, že významná časť chorôb v Európe sa pripisuje environmentálnemu znečisteniu. K tomu dochádza v dôsledku nezodpovednej a nebezpečnej ľudskej činnosti.
K téme sa vyjadril aj eurokomisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius: „musíme pochopiť, že starostlivosťou o našu planétu nechránime len ekosystémy, ale aj náš život. EÚ je oddaná tomuto prístupu a s novou stratégiou biodiverzity, akčným plánom pre obehové hospodárstvo a inými pripravovanými iniciatívami sme na ceste k vybudovaniu odolnejšej a zdravšej Európy pre občanov Európy i mimo nej.“
Ohrozenie zdravia je v každej krajine iné
Samozrejme, je dôležité brať do úvahy geografické súvislosti. Environmentálne záťaže sa v jednotlivých krajinách Európy líšia. Napríklad na Slovensku je veľkým problémom znečistený vzduch, kým v iných štátoch prevládajú výraznejšie dôsledky klimatických zmien.
Vplyvy environmentálnych záťaží na ľudské zdravie sa líšia aj v súvislosti s množstvom úmrtí. Podľa správy EEA má kvôli zlému stavu životného prostredia najvyššiu mortalitu Bosna a Hercegovina (27 %). Najmenej obetí má Nórsko a Island (9 %).
Európska komisia v týchto súvislostiach upozorňuje aj na vysoké nebezpečenstvo prípadných kombinácií environmentálnych záťaží, ktoré spoločne predstavujú väčšie riziko pre zdravie verejnosti. Najviac zraniteľné sú pritom európske mestá, ktoré majú nedostatok zelených a vodných plôch. Tieto prírodné deficity sa častokrát prejavujú najmä počas vĺn horúčav, ktoré spôsobujú veľký počet kolapsov či úmrtí.
Výkonný riaditeľ EEA Hans Bruynickx preto vyzýva EÚ na prijímanie konkrétnych krokov s cieľom zlepšiť stav európskeho životného prostredia. Dá sa tak predísť zbytočným úmrtiam a zdravotným komplikáciám. Bruynickx apeluje na prijímanie záväzkov, ktoré budú v súlade s Európskou zelenou dohodou. Nemáme tiež zabúdať na chudobné vrstvy spoločnosti, ktoré sú pod vplyvom zlej finančnej situácie ohrozované negatívnymi vplyvmi environmentálnych záťaží.