Globálne otepľovanie stále naberá na intenzite, nespomalil ho ani koronavírus
Nová štúdia Svetovej meteorologickej organizácie ukazuje, že globálne otepľovanie ani zďaleka nie je na ústupe.
Uplynulo už 5 rokov od schválenia Parížskej klimatickej dohody, ktorá mala do veľkej miery znížiť emisie skleníkových plynov, a tým odvrátiť klimatický kolaps. Svetové emisie však namiesto toho stúpajú a globálne otepľovanie je čoraz nebezpečnejšou hrozbou.
Podľa najnovšej štúdie Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) sa svet počas nasledujúcich piatich rokov môže po prvýkrát od doby priemyselnej revolúcie otepliť v priemere o 1,5 °C. Navyše existuje 20-percentná šanca, že medzi rokmi 2020-2024 bude táto teplotná hodnota prekročená minimálne jedenkrát.
Boj za odvrátenie klimatického kolapsu sa pomaly mení na boj proti neodvratným dôsledkom klimatických zmien. Už dnes je zjavné, že sa množstvo cieľov Parížskej klimatickej dohody nestihne aplikovať do praxe.
Vedci sa zhodujú, že priemerné teploty vo svete sú v dnešnej dobe minimálne o 1°C vyššie, ako počas rokov priemyselných revolúcií (t.j. 1850-1900). WMO pritom poukázalo aj na jasnú príčinu tohto negatívneho trendu. Dôvodom je ľudská činnosť spojená s masívnou produkciou emisií skleníkových plynov.
Koronavírus priniesol len dočasné zlepšenie
Aj napriek tomu, že globálna produkcia emisií sa výrazne spomalila kvôli dôsledkom pandémie koronavírusu, ide len o dočasné riešenie. Ako uvádza generálny tajomník WMO Petteri Taalas: „priemyselné a ekonomické spomalenia, ktoré COVID-19 spôsobil, nie sú náhradou za koordinovanú ochranu klímy.“
Najnovšia správa aj z tohto dôvodu nezahrnula do svojich výpočtov koronavírusové obdobie. Okrem toho, obmedzenie emisií počas pandémie z dlhodobého hľadiska nijakým spôsobom neprispeje k zníženej koncentrácii atmosférických plynov (ako je napr. oxid uhličitý), pretože tie v ovzduší podľa WMO prebývajú veľmi dlhú dobu.
S klimatickou krízou sa snaží ambiciózne bojovať aj Európska únia prostredníctvom opatrení z dokumentu Európska zelená dohoda. Tá má, okrem iného, za cieľ vytvoriť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent sveta. Aj napriek úsiliu európskeho spoločenstva, pre zastavenie blížiaceho sa klimatického kolapsu je nutná širšia medzinárodná spolupráca, zahŕňajúca aj krajiny amerického, afrického, austrálskeho či ázijského svetadielu.