Deň ekologického dlhu dosiahneme o tri týždne neskôr
Vďačíme za to pandémii koronavírusu, ktorá čiastočne ozdravila globálny ekosystém.
Kvôli obmedzeniu ekonomiky v dôsledku pandémie koronavírusu dôjde k pozitívnemu posunu dňa ekologického dlhu o 3 týždne.
Deň ekologického dlhu tak dosiahneme 22. augusta 2020. Nezisková organizácia Global Footprint Network (GFN) v tejto súvislosti pripomína, že vlani žilo ľudstvo na ekologický dlh už od 29. júla. Pandémia koronavírusu tak čiastočne ozdravila globálny ekosystém.
GFN zároveň pripomína, že v porovnaní s rokom 2019 dôjde k zníženiu uhlíkovej stopy o 14,5 %. Ide o dôsledok rapídneho zníženia spotreby energie kvôli tzv. lockdownu. Ako uvádza riaditeľ GFN Mathis Wackernagel: „Toto je dôkaz, že veľké a rýchle zmeny sú možné. Toto zníženie našej ekologickej stopy je však vynútené a nežiaduce a keďže neprichádza so systémovou zmenou v našich výrobných a spotrebných modeloch, nebude mať dlhé trvanie.“
Čo znamená ekologický dlh?
Deň ekologického dlhu predstavuje termín, kedy ľudstvo už vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je planéta schopná nahradiť za jeden rok. Táto udalosť sa stanovuje pravidelne už od roku 1970. Prvýkrát bol ekologický dlh stanovený na 29. decembra.
Ľudstvo tak stále masívnejšie a rýchlejšie spotrebováva zdroje na dlh, čo má za dôsledok čoraz skorší termín vyhlásenia „bodu zlomu“. Z najnovších údajov podľa GFN vyplýva, že na zabezpečenie zdrojov spotrebovaných ľudstvom (napr. voda, drevo, pôda či čistý vzduch) by momentálne bolo potrebných 1,6 zemegule (vlani 1,75 Zeme).
Deň ekologického dlhu je však globálnym priemerom. Znamená to, že jednotlivé štáty sveta ho dosahujú v rôzne dni. Napríklad Slovenská republika v roku 2019 žila na ekologický dlh od 22. mája, pričom Katar svoj „bod zlomu“ dosiahol už po 42 dňoch.
Životné prostredie sa tak v roku 2020 bude môcť aspoň čiastočne ozdraviť. Každoročný prudký nárast populácie spojený s čoraz agresívnejšou ľudskou činnosťou však zatiaľ nedáva pozitívne vyhliadky do budúcna. Ako uvádza Wackernagel, stále nám chýba radikálna systémová zmena, ktorá ľudstvo ochráni od blížiaceho sa kolapsu celosvetového ekosystému.