Vedci našli oblasť s najčistejším vzduchom na Zemi

Vzduch pri Antarktíde nie je znečistený žiadnymi aerosólmi z ľudskej činnosti.

Róbert Király · 2 minúty čítania

Vedeckí pracovníci z Colorado State University sa domnievajú, že oblasť nad Južným oceánom pri Antarktíde obsahuje najčistejší vzduch na svete. Vychádzajú zo svojej štúdie o zložení bioaerosólov. Tá potvrdila, že v spomínanej lokalite sa nenachádzajú žiadne aerosóly pochádzajúce z ľudskej činnosti, t.j. z aktivít ako likvidácia odpadových vôd, výroba hnojív či spaľovanie fosílnych palív.

Ako uviedol spoluautor štúdie Thomas Hill: „aerosóly regulujú vlastnosti oblakov nad Južným oceánom a sú veľmi naviazané na biologické procesy v oceáne. Antarktída sa zdá byť izolovaná od južného šírenia mikroorganizmov a prílevu živín z južnejších kontinentov. Naznačuje to, že Južný oceán je jedným z veľmi mála miest na Zemi, ktoré sú minimálne ovplyvnené antropogénnymi aktivitami.“

Skúmané vzorky vzduchu

Vedci postupne odoberali vzorky vzduchu, ktorý má priamy kontakt s oceánom, a následne začali skúmať zloženie mikróbov. Člen vedeckého tímu Jun Uetake zistil, že pochádzajú z oceánu. Výsledky sú odlišné, ako tie z väčšiny štúdií z oceánov na severnej pologuli či v subtropických lokalitách. Mikróby v ich vzduchu totiž pochádzali z kontinentov. Región nad Južným oceánom preto označili za „skutočne nedotknutý“, pretože sa v ňom nenachádzajú mikróby z ľudskej činnosti.

Ovzdušie a zdravie

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje znečistenie ovzdušia za globálnu krízu verejného zdravia. Podľa odborníkov má táto hrozba na svedomí ročne vyše 7 miliónov úmrtí. Okrem toho znečistený vzduch spôsobuje aj zníženie priemerného života ľudí na celom svete o takmer dva roky, rôzne druhy rakoviny a respiračných chorôb, zakrpatené pľúca či dokonca aj detskú obezitu.

Ako uviedol riaditeľ Ústavu pre energetickú politiku na univerzite v Chicagu Michael Greenstone: „v dnešnom svete ľudia dýchajú vzduch, ktorý predstavuje vážne riziko pre ich zdravie. Ale spôsob, akým sa o tomto riziku informuje, je z časti veľmi nezrozumiteľný a mätúci. Na riešenie týchto nedostatkov sme vyvinuli AQLI. Vezme údaje o koncentrácii znečistenia ovzdušia vo forme častíc a premení ich na najdôležitejšiu metrickú metriku – očakávanú dĺžku života.“

Aj takýmto spôsobom chcú odborníci upozorňovať na riziko ohrozenia zdravia zo znečisteného ovzdušia. Oblasť nad Južným oceánom je tak významným miestom na Zemi, kde ľudská aktivita ešte nezasiahla do zdravia ekosystému.

Róbert Király napísal ďalšie zaujímavé články

Prečítajte si tiež v téme Svet