Európska komisia predstavila novú stratégiu pre ochranu biodiverzity
EK chce chrániť pralesy a vysadiť tri miliardy stromov.
Nová desaťročná stratégia Európskej únie pre biodiverzitu hovorí, že až tretinu európskej pôdy majú zaberať ekofarmy. Desať percent poľnohospodárskej plochy má slúžiť na neprodukčné prvky ako mokrade alebo úhorovanie. Používanie pesticídov sa má zredukovať až o polovicu.
Medzi ďalšie ambiciózne opatrenia patrí sprísnenie ochrany starých lesov a pralesov či vysadenie troch miliárd stromov do roku 2030.
Európska stratégia biodiverzity stojí na dvoch hlavných pilieroch. Ide o zvýšenú starostlivosť o vzácne chránené územia a o takzvaný Plán EÚ pre obnovu prírody. EÚ pritom už dnes disponuje najprepracovanejším systémom ochrany prírody na svete. Ten sa opiera najmä o Smernicu o biotopoch a Smernicu o vtákoch, ktoré sú základom sústavy európskych chránených území NATURA 2020.
Komisia za jedno z najdôležitejších opatrení považuje ochranu pralesov. Tie podľa nej plnia nenahraditeľnú úlohu z pohľadu klimatických zmien. „Ide o najbohatšie ekosystémy, ktoré z atmosféry odstraňujú uhlík, pričom veľké zásoby uhlíka zadržiavajú v lesnej pôde,“ dodáva Komisia. Okrem lesov sa osobitná ochrana bude zameriavať aj na mokrade, pastviny či rašeliniská.
Komisia chce ochraňovať aj opeľovačov
Zmeny sa takisto očakávajú aj v sektore poľnohospodárstva. EÚ sa bude zameriavať najmä na ochranu vtáctva a hmyzu, predovšetkým však opeľovačov. Spôsob, akým farmári hospodária na pôde, je kľúčovým faktorom klesajúcej biodiverzity. Aj z toho dôvodu Komisia navrhla znížiť používanie pesticídov o polovicu do roku 2030, pričom za rovnaké obdobie sa má obmedziť aj spotreba hnojív.
Medzi ďalšie opatrenia patrí napríklad vyčlenenie najmenej štvrtiny obhospodarovanej plochy na ekologické poľnohospodárstvo a zvýšenie dopytu a ponuky ekopotravín v Európe. K oživeniu vidieka má prispieť návrh na vyčlenenie 10 % využívanej poľnohospodárskej plochy na neprodukčné prvky ako sú vetrolamy, remízky, zamokrené polia a pod. Podľa slovenského europoslanca Michala Wiezika „takýto cieľ zvýši cirkularitu systému, optimálne zlepší aj vodnú bilanciu a povedie k zníženiu aplikácie chemických látok, bez dopadu na produktivitu a úrodu.“