Ekožurnál.sk

Stredozemné more sa otepľuje najrýchlejšie na svete. Život v ňom sa stráca, varuje WWF

Obľúbená turistická oblasť sa kvôli klimatickým zmenám pretvára na nepoznanie. V Stredozemnom mori ubúdajú živočích aj koraly.

Dominika Grošková · 2 minúty čítania

Stredozemné more patrí medzi obľúbené destinácie dovolenkárov nielen zo Slovenska. Toto more je však výrazne ovplyvnené klimatickou zmenou. Dnes patrí k najrýchlejšie otepľujúcim sa moriam sveta. To má nezvratné dôsledky pre život v mori, na pobreží a ovplyvňuje aj život obyvateľov.

V Stredozemnom mori teploty stúpajú o 20% rýchlejšie ako svetový priemer, očakávaný nárast hladiny mora sa predpokladá na jeden meter do roku 2100. Stredozemné more sa tak stáva najrýchlejšie sa otepľujúcim a najslanším morom na našej planéte. Dnes, pri príležitosti Svetového dňa oceánov WWF (Svetový fond na ochranu prírody) zverejnil správu „Vplyv zmeny podnebia na Stredozemné more: Príbehy z prehriateho mora“. Tá ukazuje, ako zmena podnebia ovplyvnila - niekedy už nezvratne - tunajšie morské ekosystémy. Tieto zmeny majú vplyv aj na rybolov, cestovný ruch a na hospodárstvo krajín na pobreží.

Stredozemné more pretvárajú mnohé zásahy človeka

Správa pomenúva šesť hlavných dôsledkov klimatickej zmeny na biodiverzitu v Stredozemnom mori, ako aj ich následný dopad na život miestnych obyvateľov. WWF obzvlášť upozorňuje na nebezpečný vzťah medzi vplyvom klimatickej zmeny a ďalšími činnosťami človeka. Problematickým sa ukazuje nadmerný rybolov, znečistenie, rozvoj pobrežia a lodná doprava, ktoré už dramaticky znížili ekologickú odolnosť mora.

„Dnešné Stredomorie už nie je to isté, čo bývalo. Jeho „tropikalizácia“, je v plnom prúde. Klimatická zmena nie je budúcnosť, je to realita dneška, ktorú zažívajú vedci, rybári, potápači, pobrežné komunity a turisti. Stredozemné more poskytuje ľuďom mnoho benefitov. Ak chceme zvrátiť súčasný trend, musíme znížiť náš vplyv naň a zvyšovať jeho odolnosti. Zdravé ekosystémy a bohatá biodiverzita sú našou najlepšou obranou proti dôsledkom klimatickej zmeny," hovorí Giuseppe Di Carlo, riaditeľ Stredomorskej iniciatívy WWF.

Zmeny prebiehajú v celom regióne. V otepľujúcich sa vodách Stredozemného mora sa objavilo už takmer 1000 nepôvodných a inváznych druhov. Tieto živočíchy nahradili pôvodné, často endemické druhy, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na Zemi.

Čoraz extrémnejšie počasie pustoší krehké koraly. Početnosť pôvodných druhov mäkkýšov poklesla v izraelských vodách takmer o 90%. Invázne druhy rýb z rodu králičkovec (Siganus sp.) tvoria v Turecku už 80% úlovkov rýb. Teplomilné druhy ako napríklad barakudy (Sphyraena sp.) sa v severných vodách Ligúrie na severozápade Talianska stali bežným javom.

Obyvatelia na pobreží sa už prispôsobujú novej realite. Nepôvodné druhy rýb a morských plodov sa stali súčasťou ich kuchyne, predovšetkým ryby rodu králičkovec. Okolo pláží inštalujú siete, aby zabránili medúzam dostať sa k pobrežiu. Medúzy sa zas využívajú v kozmetickom priemysle.

Meduzy v Stredozemnom mori_FOTO Mohamed Najib.jpg
Medúzy sú v Stredozemnom ori čoraz početnejšie. Foto: Mohamed Najib

Vyššie teploty a búrky menia aj morské dno. Endemické morské lúky tvorené rastlinami ako Posidónia morská (Posidonia oceanica), známa aj ako „Neptúnova tráva“, koraly vejárovníky (Gorgonarida) a morský lastúrnik stehnovka nádherná (Pinna nobilis), ktorý je už na červenom zozname ohrozených druhov, sa strácajú a v niektorých oblastiach už vyhynuli. Strata týchto druhov môže mať dramatické dopady na celý ekosystém.

Koraly vejarovniky FOTO Lorenzo Merotto.jpg
Koraly vejárovníky, ktorých existencia v Stredozemnom mori je v budúcnosti otázna. Foto: Lorenzo Merotto

Predstavujú totiž biotopy nevyhnutné pre život ďalších druhov, ale aj preto, lebo najmä lúky posidónie fungujú ako prírodná „úschovňa“ uhlíka, ktorý sa podieľa na klimatickej zmene. Strata pestrosti morského dna môže ovplyvniť aj cestovný ruch, pretože práve tá láka turistov a potápačov.

Stredozemné more potrebuje výraznú ochranu

Na zníženie emisií skleníkových plynov a na ochranu biodiverzity v Stredozemnom mori je potrebné vykonať rýchle opatrenia. Správa WWF pre každú zo šiestich rizík prináša aj návrhy riešení. Zároveň upozorňuje, že ohrozenie tunajšej fauny a flóry môžu znížiť dobre spravované morské chránené oblasti. WWF vyzýva k ochrane na ploche 30% Stredozemného mora do roku 2030. Cieľ je ambiciózny, no aktuálna správa jasne ukazuje rozsah výzvy, ktorej čelíme.

WWF žiada lídrov krajín, aby v oblasti biodiverzity a zmeny klímy prijali účinnejšie opatrenia a potrebné finančné mechanizmy. Pri príležitosti Svetového dňa oceánov WWF vydáva aj „Blueprint for a Living Planet“, ktorý načrtáva štyri princípy integrovaných opatrení v oblasti oceánov a klímy, ktoré majú pomôcť hľadať riešenia v diskusiách o Dohovore o biologickej diverzite COP15, Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy COP26 a Barcelonskom dohovore COP22, ktoré sa uskutočnia v druhej polovici roku 2021.

Zdroj: Tlačová správa WWF

Dominika Grošková napísala ďalšie zaujímavé články

Martina Kamenská: Našim cieľom je ukončiť klietkový chov sliepok na Slovensku raz a navždy

Dominika Grošková v téme Rozhovory
2 minúty

Čo sa deje s Chemko Strážske? Ako postupujú orgány pri odstraňovaní škodlivých PCB látok?

Dominika Grošková v téme Slovensko
3 minúty

Potrebujeme lesy odolné voči zmene klímy. WWF Slovensko a Lesy SR sa podieľajú na hľadaní riešení ich obhospodarovania

Dominika Grošková v téme Slovensko
2 minúty
Viac článkov autora

Prečítajte si tiež v téme Svet

Viac článkov v téme

Ekožurnál.sk

Webový portál, kde nájdete aktuálne články o ekológii zo sveta aj zo Slovenska. Prečítajte si, prečo je ekológia dôležitá a ako môžete prispieť k zdraviu našej planéty.

info@ekozurnal.sk