Ekožurnál.sk

Deväťdesiat bariér v pohraničnej oblasti Čiech, Slovenska a Poľska bráni zvieratám bezpečne putovať krajinou

Organizácia WWF Slovensko informovala o mapovaní bariér, ktoré bránia veľkým šelmám v bezpečnej migrácii. Zvieratá majú sťažené putovanie kvôli mnohým cestám a zástavbám.

Dominika Grošková · 2 minúty čítania
Foto: Tomas Hulik

Mapovanie kritických miest, teda bariér, ktoré bránia veľkým šelmám v bezpečnom putovaní krajinou, je súčasťou výstupov medzinárodného projektu ConnectGREEN. Experti našli v Česku štyridsať takýchto miest. Na slovenskej strane Západných Karpát ich našli až päťdesiat.

Veľké šelmy nie sú pri presunoch viazané hranicami štátov, preto je pre ochranu ich migračných trás potrebná medzinárodná spolupráca.

„Zdravé a silné populácie veľkých šeliem a iných živočíchov v Západných Karpatoch na Slovensku sú podstatné pre prežívanie a posilňovanie malých prihraničných populácií v okolitých krajinách a pre ich rozširovanie do ďalších vyhovujúcich oblastí. Tieto jadrové územia sú však ovplyvňované rýchlym rozvojom a výstavbou infraštruktúry, ktorá vytvára bariéry. Preto sme sa zamerali najmä na územie v oblasti Kysúc, ktoré je kľúčové pre prepojenie populácií v Česku a Poľsku. Je nevyhnutné, aby ochrana biokoridorov nebola „boj“, ale samozrejmosť. V tomto zmysle sme pripomienkovali návrh zákona o územnom plánovaní, ktorý sa u nás pripravuje,“ uviedol pre WWF Slovensko Ján Kadlečík zo Štátnej ochrany prírody SR.

Projekt ConnectGreen spája trinásť partnerov zo šiestich štátov, na ktorých území ležia Karpaty. V rámci projektu bola navrhnutá sieť koridorov spájajúcich jadrové územia veľkých šeliem v celých Karpatoch. Súčasne bola ekologická konektivita riešená v štyroch pilotných územiach: v Rumunsku, na pomedzí Rumunska a Srbska, na hraniciach Maďarska a na území západných Karpát na hraniciach Slovenska a Česka.

Riešenie problému pri presune veľkých šeliem by mohli predstavovať tzv. migračné koridory. „Problém fragmentácie krajiny sa týka takmer celej Európy, ale rýchle tempo výstavby nových bariér ohrozuje aj doteraz málo dotknuté oblasti, ako sú Karpaty. V nich sme preto na základe modelovania vymedzili jadrové územia vhodné pre život veľkých šeliem a navrhli ich prepojenie systémom migračných koridorov - tie sú totiž pre prežitie populácií úplne zásadné,“ hovorí Kristína Vlková z Výskumného ústavu Silva Tarouca pre krajinu a okrasné záhradníctvo (VUKOZ) v Prahe.

View this post on Instagram

A post shared by WWF Slovakia (@wwf_slovakia)

Migračné koridory by mali byť súčasťou územných plánov

„Pre výskum sme vybrali štyri rôzne územia v celých Karpatoch a skúmali sme navrhnuté migračné koridory prepájajúce oblasti, v ktorých žijú veľké šelmy. Vymedzili sme tzv. kritické miesta, ktorých prekonanie je pre veľké šelmy z nejakého dôvodu ťažké. Kľúčové je, aby sa naše dáta dostali vo všetkých štátoch do územných plánov. Česká republika môže byť inšpiráciou pre ostatných - od roku 2020 sú u nás migračné koridory veľkých cicavcov záväzným podkladom pre prípravu územných plánov všetkých stupňov a musí sa s nimi počítať,“ vysvetľuje Martin Strnad z Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR.

Jedno z území, na ktorom prebiehalo mapovanie kritických miest, je práve česko-slovenské pohraničie. Kysuce ležia na západnom okraji Karpát a sú kľúčové pre zachovanie konektivity krajiny medzi Slovenskom, Českom a Poľskom. Najdôležitejšie hraničné biokoridory umožňujúce pohyb zveri do Čiech, Poľska a späť, prechádzajú cez dve kolízne miesta s dopravnou infraštruktúrou, a to v Skalitom a na Svrčinovci. Aj v samotnej CHKO Kysuce zostávajú priechodné len posledné koridory.

Viadukt_Skalite2_copyright Peter Drengubiak_CHKOKysuce.jpg
Viadukt Skalité. Foto: Peter Drengubiak, CHKO Kysuce

„Údolím Kysuce od Žiliny až po hranice s Poľskom vedie frekventovaná cesta I/11, železnica a stavia sa tu diaľnica. Navyše, celé údolie je takmer súvisle zastavané. Tieto bariéry výrazne sťažujú priechodnosť krajiny pre živočíchy,“ upozorňuje v tlačovej správe Miroslava Plassmann z WWF Slovensko.

Pre prežitie veľkých šeliem v Karpatoch je preto zásadné dobre poznať všetky funkčné migračné koridory a dôsledne ich chrániť prostredníctvom územného plánovania.

Projekt ConnectGREEN vytvára odborný podklad pre riešenie tejto problematiky. Teraz bude záležať na tom, ako sa ho podarí vo všetkých karpatských krajinách premietnuť do praxe. Výsledky projektu sú vhodným argumentom pre začlenenie migračných koridorov do územného plánovania. Mali by tak pomôcť ochrániť koridory a kritické miesta pred nežiadúcou zástavbou.

Prečítajte si aj: Správa WWF: Európa má potenciál oslobodiť 50 tisíc kilometrov riek

Zdroj: Tlačová správa WWF Slovensko

Dominika Grošková napísala ďalšie zaujímavé články

Martina Kamenská: Našim cieľom je ukončiť klietkový chov sliepok na Slovensku raz a navždy

Dominika Grošková v téme Rozhovory
2 minúty

Tento týždeň začína Fashion Revolution 2021. Vyzýva nás, aby sme opravovali svoje oblečenie

Dominika Grošková v téme Svet
2 minúty

Súčasné obmedzenie leteckej dopravy ukazuje, že naše ovzdušie dokážeme zachrániť

Dominika Grošková v téme Svet
2 minúty
Viac článkov autora

Prečítajte si tiež v téme Slovensko

Viac článkov v téme

Ekožurnál.sk

Webový portál, kde nájdete aktuálne články o ekológii zo sveta aj zo Slovenska. Prečítajte si, prečo je ekológia dôležitá a ako môžete prispieť k zdraviu našej planéty.

info@ekozurnal.sk