Správa WWF: Európa má potenciál oslobodiť 50 tisíc kilometrov riek

V Európe sa nachádza množstvo prehradení, ktorých odstránením by sa zlepšila biodiverzita a zdravie riek. Slovenské rieky sú na tom podľa monitoringu rovnako.

Dominika Grošková · 3 minúty čítania
Hať na rieke Handlovka nad Prievidzou je stará, bez rybovodu a plná sedimentov. Foto: Miro Očadlík, WWF Slovensko

WWF Slovensko vo svojej tlačovej správe informovalo, že s partnermi pracuje na monitoringu a zozname riečnych bariér, ktoré by boli vhodné na odstránenie. Odstránenie starých prekážok je pravdepodobne najlepším spôsobom spriechodnenia riek.

WWF (Svetový fond na ochranu prírody) zároveň zverejnilo správu „Potenciál odstránenia bariér pre opätovné prepojenie európskych riek“. Tá analyzuje 30 000 prehradení na veľkých i stredných riekach v Európe. Analýza vzorky približne 3 % z odhadovaného 1 milióna prehradení identifikovala vyše 7 300 prekážok, ktoré majú vysoký alebo dobrý potenciál na odstránenie. To by pomohlo oslobodiť spolu takmer 50 000 km riek v 27 členských krajinách Európskej únie.

Podľa Správy o stave planéty 2020, ktorú vydáva WWF, pokles populácií sladkovodných rýb predstavuje od roku 1970 až 84 percent.

„25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek, to je cieľ, ktorý si Európska komisia stanovila v Stratégií EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. My sme sa v správe pozreli len na tri percentá zo zhruba milióna bariér na európskych riekach a vidíme potenciál oslobodiť skoro 50 tisíc kilometrov! To je viac ako dvojnásobok nášho spoločného záväzku. Analýza ukazuje, že ambície, ktoré si dala Európska komisia, môžu byť oveľa vyššie, aby sme maximalizovali potenciál obnovy sladkovodných ekosystémov,“ uviedol Andreas Baumüller z bruselskej kancelárie WWF EPO (WWF European Policy Office).

Slovensko by tiež mohlo zlepšiť zdravie svojich riek

Aj Slovensko patrí medzi krajiny, kde existuje množstvo prehradení. Tie pôsobia negatívne a zapríčiňujú fragmentáciu riek. Tieto bariéry sú často v zlom technickom stave, nemajú funkčný rybovod, alebo stratili kapacitu a funkciu vplyvom sedimentácie. Vo viacerých prípadoch spôsobujú škody na životnom prostredí.

WWF Slovensko v koordinácii so Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p. a Štátnou ochranou prírody SR pracuje na monitoringu a podrobnejšom zozname bariér vhodných na odstránenie. Išlo by tak o jeden z najlepších prírode blízkych spôsobov spriechodnenia vodných tokov.

prehradenie na rieke Hucava pod Poľanou, ktoré by sa malo odstraňovať© Miroslav Očadlík, WWF Slovensko.jpg
Prehradenie na rieke Hučava pod Poľanou, ktoré by sa malo odstraňovať. © Miroslav Očadlík, WWF Slovensko

Ako uvádza Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko, „aj Slovensko sa musí podieľať na spoločnom záväzku oslobodzovať európske rieky. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že odstránenie bariér nie je to isté, ako postaviť pri prekážke rybovod. Odstránenie by malo mať prioritu, pretože len v tom prípade dokážeme obnoviť pôvodnú podobu riečnej krajiny, s nivou, prepojením na staré bočné ramená, na podzemné vody. A rovnako okrem migrácie rýb vrátime rieke pôvodnú dynamiku a umožníme aj prirodzený tok živín či sedimentov.“

K téme: Ochranárske organizácie žiadajú ministra Jána Budaja o stanovisko k výstavbe kanála Dunaj - Odra - Labe

Kvôli hatiam sa vytráca biodiverzita európskych riek

Európske rieky patria medzi najviac fragmentované na svete. Nachádza sa na nich najviac priehrad, prehrádzok, malých vodných elektrární či iných typov bariér. Ako v správe upozornila Európska environmentálna agentúra, práve bariéry sú jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré je až 60 % riek v Európe v zlom ekologickom stave. Taktiež sú kľúčovou príčinou poklesu sladkovodnej biodiverzity.

Na Slovensku nie je podľa hodnotenia Rámcovej smernice o vode v dobrom stave 45 % riek a stráca sa z nich život. Podľa červeného zoznamu vyhynulo na Slovensku až šesť druhov rýb. Ďalších sedem druhov patrí ku kriticky ohrozeným. Prišli sme o migrujúce druhy rýb, ako vyza veľká a ďalšie druhy jeseterov, pstruha morského či lososa atlantického.

Podľa smernice musia členské krajiny EÚ vrátiť riekam dobrý ekologický stav a potenciál do roku 2027. Európske krajiny, vrátane Slovenska, aktuálne pracujú na Vodnom pláne, ktorého súčasťou sú Plány manažmentu povodí. Tie by mali obsahovať opatrenia na zlepšenie ekologického stavu vôd.

Ministerstvo Životného prostredia SR tiež pripravuje novú vodohospodársku koncepciu s názvom Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030.

Prečítajte si aj: Potrebujeme lesy odolné voči zmene klímy. WWF Slovensko a Lesy SR sa podieľajú na hľadaní riešení ich obhospodarovania

Zdroj: Tlačová správa WWF Slovensko

Dominika Grošková napísala ďalšie zaujímavé články

Prečítajte si tiež v téme Slovensko