Súčasné obmedzenie leteckej dopravy ukazuje, že naše ovzdušie dokážeme zachrániť
Kvôli pandémii COVID sa znížila frekvencia letov. Návrat do pre-covidového obdobia bude znamenať opätovné znečistenie ovzdušia. Taktiež sa ľudia žijúci blízko letísk budú musieť opäť vysporiadať s hlukom motorov.
Erupcia sopky Eyjafjallajökull v roku 2010 výrazne ovplyvnila vtedajšie Veľkonočné sviatky. Kvôli uzavretiu európskeho vzdušného priestoru mnohí ľudia uviazli na medzinárodných letiskách či vzdialených destináciách. Naopak, milióny ľudí si užívali pauzu od hluku z letectva a mohli sa tešiť z pohľadu na nezvyčajne modrú oblohu. Vtedajšie vypnutie leteckej dopravy ukázalo, že mnoho miest žije celoročne v lokálne znečistenom ovzduší. V tom čase sme si mysleli, že ide o unikátny experiment, ktorý sa nikdy nezopakuje.
O 10 rokov neskôr sa však objavilo niečo, čo nik nečakal – pandémia COVID-19. Kvôli zastaveniu šírenia vírusu a izolácii štátov bolo nevyhnutné čiastočne limitovať leteckú dopravu. Napríklad vo Veľkej Británii sa za uplynulé obdobie počet leteckých pasažierov znížil až o 90 %.
V okolí britských letísk Londýn-Heathrow a Londýn-Gatwick sú tento rok pomery oxidu dusičitého v ovzduší nižšie až o polovicu v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Oxidom dusičitým sú najviac ohrozovaní ľudia žijúci v blízkosti letiskových dráh.
Experiment s dreveným domčekom ukázal šokujúce výsledky
Americkí vedci spravili nezvyčajný experiment. Výskumníci z Tuftsovej univerzity v Massachusetts zaparkovali mobilné laboratórium na príjazdovej ceste domu, neďaleko medzinárodného letiska Logan v Bostone. Išlo o drevený dom pochádzajúci z 20. rokov 20. storočia. Nachádzal sa mimo veľkých ciest – oblasť bola tichá, celkové znečistenie ovzdušia vyzeralo byť veľmi nízke.
Pred pandémiou COVID-19 sa v bostonskom letisku Logan realizovalo viac ako 1 000 letov denne, pričom mnohé lietadlá prešli ponad strechu dreveného domčeka. Keď okrem toho fúkal vietor smerom od letiska vzdialeného 1,3 km, obsah oxidu dusičitého v tamojšom ovzduší sa zvýšil oveľa viac. Počet týchto častíc prekonal napríklad rušné cesty v oblasti Bostonu. Keď lietadlá preleteli ponad strechu domu, množstvo ultrajemných častíc sa v daný moment zväčšilo takmer päťkrát.
Poviete si, že vnútri domu by ste mali byť v bezpečí pred týmto znečistením. V skutočnosti sa v interiéri nachádzalo len o 20 % menej častíc ako vonku. Aj vnútri domu sa nachádzalo stále viac oxidu dusičitého, ako zvyknú byť koncentrácie namerané v blízkosti rušných ciest.
Zvláštnosťou bolo, že pristávajúce lietadlá mali na počet častíc väčší vplyv ako tie, ktoré štartovali. Pravdepodobne to bolo spôsobené tým, že pristávajúce lietadlo letí v nižšej výške. Vtedy sa vytvárajú víry, ktoré rozprášia znečistenie na zem. Takéto výsledky možno predpokladať vo väčšine svetových miest, ktoré sa nachádzajú v blízkosti letísk.
Znečistenie a hluk sa pravdepodobne vrátia
Ekonomické dopady odstavenia leteckej dopravy pocítili mnohé krajiny. Nehovoríme pritom len o ekonomických nevýhodách. Koniec koncov, kto by v momentálnej situácii len nerád odletel do tepla? V pre-covidovom období bola však letecká doprava natoľko intenzívna, že život obyvateľov v jej blízkosti bol výrazne ovplyvnený veľkým hlukom. Zároveň bolo znečistenie ovzdušia z lietadiel možné namerať desiatky kilometrov od letísk.
Plnohodnotný návrat k leteckej doprave určite nepoteší milióny ľudí, ktorí sa opäť ocitnú v hluku a znečistenom vzduchu. Ibaže by sa krajiny sveta snažili orientovať k udržateľnej leteckej doprave. Aktuálna situácia v ovzduší totiž ukazuje, že je možné zlepšiť kvalitu ovzdušia obmedzením leteckej dopravy.