Ochranárske organizácie žiadajú ministra Jána Budaja o stanovisko k výstavbe kanála Dunaj - Odra - Labe
Výstavba kanála by mohla mať negatívny dopad na životné prostredie, a to predovšetkým na vodné systémy a život vodných organizmov.
Environmentálne organizácie sa otvoreným listom obrátili na Ministra životného prostredia Jána Budaja. Žiadajú od neho jasné stanovisko k plánom na výstavbu časti kanála prechádzajúceho cez územie Slovenska. Podľa ochranárskych organizácií je ekonomická nákladnosť projektu otázna a jeho ekologické následky budú nevyčísliteľné.
Za otvoreným listom stoja ochranárske organizácie WWF Slovensko, ABVK (Asociácia bratislavských vodáckych klubov BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie), Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a Ochrana dravcov na Slovensku.
Prečo je výstavba kanála problematická?
Na vybudovanie celého kanála Dunaj - Odra - Labe, ktorý má spojiť Čierne more s Baltickým, by bolo treba vybudovať umelé vodné cesty dlhé stovky kilometrov. Kvôli prekonaniu nadmorskej výšky by vzniklo na riekach asi 70 bariér. Uvažuje sa dokonca nad výstavbou tunelov.
„V minulom roku osemnásť mimovládnych organizácií z Nemecka, Poľska, Slovenska, Českej republiky a Rakúska adresovalo spoločný list Komisárovi EÚ pre životné prostredie Virginijusovi Sinkevičiusovi a Komisárke EÚ pre dopravu Adine Văleanovej. Varovali pred plánom poľskej a českej vlády vybudovať vodný koridor. Podľa signatárov navrhovaný projekt nielenže poškodí životné prostredie, ale ani nesplní cieľ, nakoľko lodná doprava medzi morami by bola príliš komplikovaná a zdĺhavá,“ uvádza sa v otvorenom liste.
Slovenskí ochranári zároveň apelujú na programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom sa zaviazala k zelenej a trvalo udržateľnej dopravnej politike. Vláda tiež prisľúbila, že sa zameria na obnovu a ochranu riek a iných vzácnych sladkovodných systémov.
Prečítajte si aj: Historická dohoda za ochranu pralesov je hotová. Petíciu podpísalo viac ako 30 tisíc ľudí
Výstavbu kanála Dunaj - Odra - Labe dnes podporuje česká i poľská vláda. Odmietla ho však rakúska ministerka dopravy Leonore Gewessel. V liste z 15. januára tohto roku podpredsedovi EÚ Franzovi Timmermansovi ministerka zároveň upozornila, že v súvislosti so spomínaným projektom nemožno od rakúskej strany očakávať pozitívne stanovisko.
„Všetky varianty napojenia kanála na Dunajskú vodnú cestu na našom území by mali významný negatívny dopad na krajinu, chránené územia a životné prostredie. Spôsobili by nezvratné zmeny cenných a unikátnych území a ovplyvnili by celý ekosystém rieky Moravy, vrátane záplavových území, lužných lesov a aluviálnych lúk,“ píšu environmentálne organizácie v liste.
Vláda sľubovala ochranu pôvodnej prírody
Záväzok chrániť prirodzené voľne tečúce úseky riek a obnovovať prirodzené záplavové územia a mokrade si stanovila vláda v programovom vyhlásení. Obnovovať mokrade a riečne ekosystémy je navyše prioritou Európskej únie, ktorá vyplýva zo Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. O problematike tiež pojednáva aj Rámcová smernica o vode.
Paradoxne len nedávno Ministerstvo životného prostredia SR vyhlásilo nové chránené areály, s cieľom ochrániť súbor zachovalých zaplavovaných aluviálnych lúk, mäkkých a tvrdých lužných lesov a „najbohatšej siete mŕtvych ramien na západnom Slovensku“. Organizácie v liste upozorňujú, že jasné negatívne stanovisko ministra Budaja zabráni aj neefektívnemu využitiu financií na prípravu rôznych projektov a štúdií, ktoré počítajú s budúcou vodnou cestou Odra - Dunaj. Práve na Dunajskú vodnú cestu a jej prepojenie na Holíč sa odvolával projekt „Multimodálneho logistického centra Holíč“.
Do zisťovacieho konania vstúpilo aj WWF Slovensko spolu s ďalšími organizáciami zo Slovenska a Česka. Projekt navrhovateľ nateraz stiahol. Podobné pokusy a prípadná realizácia čiastkových stavieb (tzv. salámovou metódou) by mohli nielen ohroziť vzácne územia, ale poslúžiť neskôr ako argument, že dokončenie prepojenia cez územie Slovenska bude označené za nevyhnutné.
Zdroj: Tlačová správa WWF