Historická dohoda za ochranu pralesov je hotová. Petíciu podpísalo viac ako 30 tisíc ľudí
Slovenské pralesy získajú potrebnú ochranu, ministri Budaj a Mičovský podporia vyhlásenie prírodnej rezervácie.
Aktivisti z mimovládnych organizácii WWF Slovensko a OZ Prales dnes odovzdali ministrom Jánovi Budajovi a Jánovi Mičovskému petičné hárky s takmer 31-tisíc podpismi. Organizátori petíciou s názvom „Dajme pralesom 5!“ vyzývali verejnosť, aby podporila pralesy presadením piateho, tzn. najvyššieho bezzásahového stupňa ochrany.
Vďaka tejto iniciatíve minister životného prostredia Ján Budaj predloží vláde na schválenie návrh prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. Na Slovensku by tak malo pribudnúť takmer 6 500 hektárov bezzásahového územia.
Petícia „Dajme pralesom 5!“ bola spustená v júni tohto roka organizáciami WWF Slovensko a OZ Prales. O vyhlásení prírodnej rezervácie Pralesy mimovládky rokujú s ministerstvom životného prostredia a pôdohospodárstva už skoro tri roky.
„Roky snaženia konečne priniesli ovocie. Sme vďační verejnosti za silnú podporu petície za záchranu našich najcennejších starých lesov. Je to ďalší dôležitý signál, že ľudia podporujú zmenu prístupu k našej prírode. A teší nás, že páni ministri Budaj i Mičovský s vyhlásením rezervácie súhlasia. Stojí za nimi viac ako 30-tisíc ľudí a o túto podporu sa môžu oprieť pri ďalších krokoch potrebných pre vyhlásenie rezervácie,“ povedala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Ministri Budaj a Mičovský podporia vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska
Situácia ohľadom ochrany pralesov sa zmenila až po zmene vlády. V procese prípravy vytýčenia hraníc pralesov bola dôležitá aktívna spolupráca rezortov životného prostredia a pôdohospodárstva.
Minister životného prostredia Ján Budaj zdôraznil: „Tri roky vzájomných nezhôd a rokovaní je minulosťou. V auguste sme dospeli k finálnej dohode so štátnym podnikom Lesy SR na vymedzení prírodnej rezervácie. Lesy SR, rovnako ako občianske združenia OZ Prales a WWF Slovensko, mali spoločný záujem na ochrane pralesov a pralesových zvyškov vo vytýčených hraniciach a ich zaradení do 5. stupňa ochrany. Výsledkom je historická a kľúčová dohoda, ktorá zabezpečí ochranu našim najcennejším prírodným lesom.“
Dôležitosť účinnej ochrany pralesov vyzdvihol aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský: „Lesy nie sú bankou pre štátny rozpočet. Lesy sú poisťovňou pre zdravú budúcnosť krajiny a do poisťovne sa platí. Toto je vlastne platba do zdravej budúcnosti krajiny v podobe národnej prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska.“
Slovensko je na staré lesné spoločenstvá bohaté
Mapovaním slovenských pralesov v rokoch 2009 – 2015 sa preukázalo, že sa u nás zachovalo 10 180 hektárov pralesov a pralesových zvyškov. Z toho je až 31 % lesov nechránených alebo nedostatočne chránených. Neplatí v nich 5. stupeň ochrany, ktorý podľa zákona ako jediný garantuje tzv. bezzásahový režim. Pralesy predstavujú pol percenta všetkých lesov Slovenska.
Podľa slov ministra Budaja sa najcennejšie prírodné lesy Slovenska vyvíjali stovky až tisícky rokov. Vďaka dohode ministerstiev a aktivite tretieho sektora zostanú zachované aj pre ďalšie generácie. „Zákonnú ochranu získa 76 lokalít s výmerou 6 456 hektárov, kde rastú unikátne tisícročné limby, päťstoročné smreky, štyristoročné duby a tristoročné buky, a žijú tu aj vzácne živočíchy – hlucháň hôrny, medveď hnedý či rys ostrovid,“ dodal minister Budaj.
Prečítajte si aj: Pralesy nemusíme hľadať v zahraničí. Vzácne tisícročné lesy nájdete aj na Slovensku
Ministerstvo životného prostredia chce ukončiť legislatívny proces vyhlásenia prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska čo najskôr. Po uplynutí zákonných procesov ministerstvo dopracuje legislatívny materiál a predloží ho na rokovanie vlády.
Chránené majú byť pralesy v rôznych kútoch Slovenska
Lokality pralesov sú roztrúsene po celom území Slovenska. Najviac pralesov je v Banskobystrickom kraji, potom v Žilinskom, Prešovskom a Košickom. Niektoré z nich majú len najnižší stupeň ochrany. Vyhlásením rezervácie sa dostanú do najvyššieho 5. stupňa ochrany.
Ide napr. o lokalitu Drastvica v Štiavnických vrchoch, ktorá je v 2. stupni, hoci ide o vzácne územie, kde najstaršie duby dosahujú vek viac ako 400 rokov. Malé lokality sú i v Malých Karpatoch (lokalita Zámok či nedostupné lesy okolo vrchov Vápenná či Záruby). Pralesy v Hrochoťskej doline na Poľane sú tiež len v 2. stupni ochrany.
Nedostatočnú ochranu majú i niektoré pralesy v národných parkoch Veľká a Malá Fatra, či NAPANT. V Nízkych Tatrách ide napr. o pralesy v okolí Kráľovej hole či v Bystrej doline, ktoré sú len v 3. stupni ochrany.