Majiteľ zvernice pri Chemku Strážske sa dal otestovať na PCB látky. Ich hodnota sa priblížila k tisícke

Pre porovnanie, maximálna hodnota PCB látok v hovädzom dobytku, ovciach či hydine prípustná pre konzumáciu predstavuje hodnotu 40 nanogramov PCB látok na gram tuku.

Dominika Grošková · 3 minúty čítania
Zdroj: TASR / Roman Hanc

Majiteľ zvernice v ohrozenej lokalite pri podniku Chemko Strážske sa dal otestovať na prítomnosť PCB látok v organizme. Rozbor vzorky z jeho tela preukázal hodnotu 990. Európskou komisiou sú stanovené prípustné hodnoty v domácich zvieratách na konzumáciu, avšak „zdravá“ norma pre človeka neexistuje.

Podľa nariadenia Európskej komisie o maximálnych hodnotách dioxínov, PCB dioxínov v potravinách, je pre človeka prípustných 40 nanogramov PCB látok na gram tuku. Majiteľ zvernice už dal v júni tohto roku otestovať mladé jelenča zo svojho chovu. U neho testy namerali 225-násobne vyšší obsah PCB látok, ako stanovuje norma pre konzumáciu mäsa.

Majiteľ roky jedol divinu zo zvernice

Obe testovania na PCB látky sa realizovali na podnet Jozefa Adamíka, majiteľa zvernice. V okolí Strážskeho mali odoberať vzorky od drobnochovateľov kompetentné orgány. K tomuto kroku však zatiaľ ešte nedošlo. Celý proces sťažila pandémia koronavírusu. Tá zapríčinila pozastavenie rokovania o uvoľnení financií na testovanie.

„Každá vzorka bola pozitívna, ktorú sme odovzdali na kontrolu na veterinu,“ vysvetlil Adamík. Mäso z diviny zo svojej zvernice konzumoval roky. „Norma na človeka neexistuje. Ja som mal 990,“ dodal k výsledkom analýzy na stretnutí so starostami okolitých obcí. Poukázal tiež na to, že keď v roku 2009 zvernicu kupoval, nikto ho neupozornil na žiadne obmedzenia. Dnes kvôli kontaminácii nesmie zver konzumovať, predávať ani jej dovoliť uniknúť.

qvcS5jYXQlSMy9dysrGRAg.1280_Protokol-o-sk-ke-PCB-l-tok-v-tele-majite-a-zvernice-susediacej-s-are-lom-b-val-ho-t-tneho-podniku-Chemko-Str-ske-Jozefa-Adam-ka.jpg
Protokol o skúške PCB látok v tele majiteľa zvernice. Zdroj: TASR

Zver musia držať v objekte, aj keď je kontaminovaná. „To sa nám zdá nelogické. Nemáme žiadne nariadenie zlikvidovať kontaminovaný chov,“ doplnil. Prirodzene, stav zveri pritom narastá, keďže v revíri nemôžu realizovať odstrel. Aktuálne sa tam podľa Adamíka nachádza 200 až 250 jedincov.

Prečítajte si aj: Sedemdňové jelenča malo v tele 200-násobne vyššie hodnoty PCB

Adamík súhlasí s vyjadrením ministra životného prostredia Jána Budaja, že Chemko Strážske už ďalšie prieskumy nepotrebuje. „Nám už ten rozbor asi nič nové nepovie. O lokalitách vieme, kde sú (sudy, pozn. pridala TASR). Ja už by som len privítal tie kontajnery a keby sa to začalo likvidovať už zajtra,“ dodal. V blízkom čase by malo ministerstvo vnútra začať súťaž na nákup kontajnerov, do ktorých sa uloží odpad.

Obyvatelia obcí čakajú na výsledky

Podľa starostov obcí Nižný Hrušov a Nižný Hrabovec sa obyvatelia o dianie v ohrozenom území veľmi zaujímajú. „Dnes už každého zaujíma, ako dopadne prieskum, ktorý robí Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. Určite je verejnosť zvedavá aj na výsledky domácich chovov a tých otázok pribúda,“ povedal starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák. Odpovede prieskumu zatiaľ nikto nepozná. 

Marcela Pčolinská (starostka Nižného Hrabovca) uviedla, že obec poslala na rozbor vzorku diviaka uloveného pri odkalisku. Výsledok testov preukázal hodnotu 140 000 nanogramov PCB látok na gram tuku. Obyvatelia okolitých obcí taktiež konzumujú produkty z vlastných chovov. Starostka by teda uvítala, keby regionálni hygienici otestovali aj chovy tamojších obyvateľov. 

Prečo sú PCB látky problém?

PCB látky boli v minulosti považované za zdraviu neškodné. Používali sa ako súčasť náterových hmôt, teplonosné kvapaliny vo výmenníkoch tepla či izolačné kvapaliny v kondezátoroch. Výroba týchto látok v Chemko Strážske bola zastavená v roku 1984, nakoľko sa medzičasom zistila ich toxicita. 

„PCB podliehajú rozkladu v prostredí pomaly, preto zotrvávajú v zložkách životného prostredia dlhý čas. Sú dobre rozpustné v tukoch, preto majú schopnosť bioakumulácie v tukových tkanivách živočíchov i človeka s možným postupným uvoľňovaním do krvného obehu,“ uviedol úrad verejného zdravotníctva.  

Do odkaliska v Poši stále priteká odpad

Problematické je aj odkalisko v Poši. Tamojšia plocha pripomína obyčajný dedinský rybník s rákosím a zeleňou. Ide však o najväčšiu environmentálnu záťaž na Slovensku.

Do rybníka roky pritekal znečistený odpad z podniku Chemko Strážske. „Je plné jedovatého bahna a jedovatých tekutín,“ hovoril minister životného prostredia Ján Budaj, keď sa bol pred tromi mesiacmi pozrieť na odkalisku.

Vodná plocha obsahuje množstvo toxického odpadu, ktorý môže ohroziť zdravie ľudí. Týka sa to rozsiahleho územia - medzi Vranovom nad Topľou, Michalovcami a Strážskym. Táto časť východu si získala prívlastok trojuholník smrti.

Rizikové environmentálne záťaže na Slovensku sú uzavreté, avšak odkalisko Poša je stále aktívne. Podľa analýzy Denníka N a občianskeho združenia Za našu vodu doň priteká nový nebezpečný odpad.

Či sa situácia vo východnom regióne zlepší, ukážu až nasledujúce kroky ministerstva životného prostredia. 

Zdroj: TASR, Denník N

Dominika Grošková napísala ďalšie zaujímavé články

Prečítajte si tiež v téme Slovensko