WWF Slovensko pripomienkuje novú správu o stave našich lesov. Ministerstvo pôdohospodárstva totiž neodpovedá na zásadné otázky
Správa o lesnom hospodárstve opomína viacero dôležitých otázok, týkajúcich sa zdravia slovenských lesov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zverejnilo správu o lesnom hospodárstve za rok 2019. Organizácia WWF Slovensko upozorňuje na niektoré chýbajúce údaje a odporúčania, ktoré by prispeli k zdraviu našich lesov. Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2019 totiž neodpovedá na to, prečo je u nás náhodná ťažba dreva stále tak vysoká, ani ako sa vyhodnocuje mŕtve drevo v lesoch.
Mŕtve drevo - je skutočne mŕtve?
WWF Slovensko vo svojich pripomienkach poukazuje napríklad na nedostatočné, až zavádzajúce tvrdenie o mŕtvom dreve. Správa totiž hovorí, že v našich lesoch je mŕtve drevo v množstve „výrazne vyššom ako je priemer krajín Európy“.
Tento priemerný údaj však výrazne skresľuje ešte nespracované ihličnaté drevo po kalamite. Nie je jasné, aká je situácia v hospodárskych lesoch a aká v rezerváciách.
Mŕtve drevo je však veľmi dôležité, ba až kľúčové, pre udržanie biodiverzity. Chýba najmä v listnatých a zmiešaných lesoch. „Môžeme povedať, že v mŕtvom dreve je viac života ako v živom strome. Až tretina, a podľa niektorých štúdií je to ešte viac, všetkých organizmov žijúcich v lese je viazaná na mŕtve drevo. Ide najmä o rôzne huby či lišajníky, o bezstavovce, najmä rôzne chrobáky alebo iný hmyz, ale aj vtáky a drobné cicavce ako netopiere či plchy. Veľké množstvo hmyzu pritom tvoria ohrozené druhy,“ hovorí Milan Janák z WWF Slovensko.
Využitie dreva a drevnej hmoty
Podľa zverejnenej správy Slovensko nevyužíva plný potenciál vyťaženého dreva. Chýbajú kapacity na spracovanie najkvalitnejšieho dreva nielen na dosky, ale aj vo výrobe s vyššou pridanou hodnotou, napr. v nábytkárstve.
WWF Slovensko deklaruje, že drevo musíme využívať efektívnejšie a zamerať sa aj na opätovné viacnásobné využitie drevnej suroviny. Na prechod na obehovú ekonomiku v lesnom hospodárstve a drevospracujúcom priemysle by sa mali využiť financie z Európskej únie určené na zelenú obnovu ekonomiky.
„Zelená správa hovorí, že drevo je najvýznamnejší zdroj príjmov na zachovanie plnenia všetkých funkcií lesa a kľúčový nástroj pre udržanie zamestnanosti v lesníctve. Treba povedať, že to platí len pri súčasnom nastavení – kedy nevnímame iné funkcie lesa a s tým spojené príjmy či úspory štátneho rozpočtu. Najmä turizmus, zadržiavanie vody v krajine, náklady spojené s opatreniami na predchádzanie vzniku povodní a odstraňovanie škôd po povodniach a v neposlednom rade náklady spojené so znižovaní emisií oxidu uhličitého, ktorý sa efektívne ukladá práve v lesoch,“ hovorí lesník Michal Filípek z WWF Slovensko.
Čo sa týka ťažby dreva, správa o lesohospodárstve opomína pojmy ako bioekonómia, obehová ekonomika či kaskádovité využívanie biomasy. Tieto postupy sú na Slovensku pomerne neznáme. Ide o racionálnejšie spôsoby, ako pristupovať k ťažbe dreva. Lesnícky a drevársky sektor si vyžaduje postupnú transformáciu na obehové hospodárstvo, ktoré zabezpečí racionálnejšie využívanie lesov ako prírodného zdroja (nielen) drevnej hmoty.
Veľkú príležitosť predstavuje kríza po koronavíruse a financie vyčlenené na zelené ozdravenie ekonomiky. Na Slovensku by tak mohli byť vypestované lesy, ktoré budú odolnejšie voči klimatickej zmene. Zaviesť by sa mali aj postupy a technológie, ktoré dokážu výrobou a recykláciou opakovane zhodnotiť drevnú surovinu.
Obnova a zdravie lesa
Lesníci v správe hovoria o potrebe prirodzenej obnovy lesa a prírode blízkom hospodárení. Tvrdia, že prirodzene sa u nás obnovuje až 41,5 % obnovovanej plochy lesov.
Podľa WWF Slovensko však spôsob, ktorým sa u nás prirodzená obnova vykonáva, nesmeruje vždy k deklarovanému cieľu, ktorým sú „stabilnejšie, drevinovo aj vekovo diferencovanejšie lesy.“
Výsledkom sú často lesy tvorené iba jednou drevinou, najmä bukom. Pri prirodzenej obnove by sa mali rúbať stromy na menších plochách v niekoľkých fázach a vytvárať podmienky pre rast nových. U nás je tento postup zrýchlený, rúbu sa rozsiahle plochy, na ktorých sa potom darí najmä buku.
Naopak, jedľa, ktorá bývala súčasťou našich lesov, sa stráca, lebo jej na rúbaniskách chýba tieň a ľahšie sa k nej dostane srnčia a jelenia zver. Úbytok jedle a dlhodobý prírastok buka konštatuje aj správa.
WWF Slovensko pripomienkuje aj tvrdenie, že k zdraviu našich lesov prispeje „len včasné a dôsledné odstraňovanie (lykožrútom) poškodených stromov“. Podľa organizácie je pre zdravie lesov kľúčová prevencia. Musíme zvyšovať odolnosť lesov proti negatívnym vplyvom spôsobených klimatickou zmenou (výberkové hospodárenie, podsádzanie monokultúrnych porastov a pod).
Náhodná ťažba odstraňuje dôsledky, nie príčiny
Podľa zelenej správy sa na Slovensku minulý rok vyťažilo až 9,22 mil. m3 dreva. Viac ako polovicu (55,9 %) opäť predstavovala neplánovaná náhodná ťažba, ktorá nasleduje po kalamite.
Podľa pripomienok WWF pritom náhodná ťažba nemôže byť z dlhodobého hľadiska považovaná za jediný efektívny nástroj na riešenie zlého zdravotného stavu porastov. Jedná sa totiž len o odstraňovanie následkov nevhodného hospodárenia, čiže riešenie dôsledkov, a nie príčin.
Európska únia žalovala Slovensko, pretože sa pri ťažbe neposudzovali vplyvy na chránené druhy a biotopy. Dôsledkom bolo narušenie prirodzeného prostredia tetrova hlucháňa.
Prečítajte si aj: Vzácny tetrov hlucháň je vo vážnom ohrození
Na vysoký objem tejto ťažby minulý rok reagovali novela zákona o ochrane prírody a krajiny a novela zákona o lesoch. Náhodnú ťažbu by mala v chránených územiach (od 2. stupňa) posúdiť Štátna ochrana prírody a schváliť okresný úrad. Či ide o efektívne riešenie, ukáže až budúcoročná zelená správa.
Zdroj: tlačová správa WWF