Slovensko v ochrane životného prostredia stále zaostáva
Najnovšia Správa o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 ukazuje naše značné environmentálne záťaže.
Najväčším environmentálnym problémom Slovenska podľa tejto správy je kvalita ovzdušia. Po nej nasleduje nízka miera recyklácie a nedostatočná ochrana ekosystémov. Tieto problémy nemajú len ekologický, resp. environmentálny dopad. Ich dôsledky majú vplyv aj na celkovú ekonomiku, zamestnanosť a komfort života občanov.
Zvyšovanie kvality ovzdušia by malo byť jednou z priorít novej vlády SR. Podľa Agendy 2030 je totiž znečistenie nášho vzduchu väčšie, než je priemer Európskej únie. Rovnako pod priemerom je aj miera recyklácie komunálneho odpadu.
Ministerstvo životného prostredia SR v súvislosti s nízkou kvalitou ovzdušia uvádza, že „hlavnou príčinou súčasného znečistenia ovzdušia sú najmä emisie z vykurovania domácností a emisie z dopravy, ako aj vysoké koncentrácie pozadia (znečistenie, kde nie je možné priamo určiť zdroj emisií).“
Práve druhý menovaný dôvod znečistenia ovzdušia je problematický aj z pohľadu Správy Agendy 2030. Tá totiž poukazuje aj na negatíva v oblasti udržateľnej mobility, a to konkrétne vysoký investičný dlh do infraštruktúry slovenskej verejnej dopravy či chýbajúce a neprepojené cyklochodníky vo väčšine miest. Vyriešenie týchto problémov by aspoň čiastočne znížilo mieru znečistenia vzduchu a skvalitnilo by tak život občanov.
Odborníci žiaľ nedostatky v ochrane životného prostredia sledujú aj v ďalších oblastiach. Hrozbou pre slovenskú pôdu a vodstvo je najmä znečistenie z poľnohospodárskej činnosti a rôzne environmentálne záťaže, ktoré do veľkej miery ničia slovenské ekosystémy. Kauzy ako Chemko Strážske a Istrochem Bratislava sú len jednými z mnohých, ktoré je nutné riešiť v čo najkratšom termíne.
Prečítajte si aj: Chemko Strážske: Sedemdňové jelenča malo v tele 200-násobne vyššie hodnoty PCB
Slovensko zaznamenáva aj pozitívny environmentálny posun
Správa však uvádza aj určité pozitíva. Agenda 2030 oceňuje schválenie Envirostratégie 2030 a Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Pozitívy smer naznačuje aj príprava nového Národného lesníckeho programu SR 2021-2030.
Okrem toho, „viditeľný je aj posun k strategickému plánovaniu v oblasti adaptácie, posun v adaptačnej politike smerom ku komplexnému hospodáreniu s vodou v krajine. Na úrovni samospráv, na úrovni vyšších územných celkov a krajských miest sa pripravujú plány udržateľnej mobility.“
Hlavnými výzvami Agendy 2030 v oblasti ochrany životného prostredia patrí i naďalej podpora strategických regionálnych plánov, zabezpečenie prístupu k cenovo dostupnej mobilite, boj proti energetickej chudobe a nedostatku pitnej vody. Ďalším cieľom je aj znižovanie znečistenia, zastavenie poklesu biodiverzity či príprava krajiny na nepriaznivé dôsledky globálnych klimatických zmien.
Zdroj: TASR