Ekožurnál.sk

Ročne na skládkach skončia vzácne kovy v hodnote 10 miliárd dolárov

Nová správa OSN deklaruje, že na planéte vznikajú obrovské kopy toxického odpadu z elektroniky.

Dominika Grošková · 2 minúty čítania

Vzácne kovy z elektroniky sa nezužitkujú, ale hromadia sa v obrovských hordách odpadu. Tento toxický odpad môže rapídne ohrozovať naše zdravie aj ekosystémy.

O tomto vážnom probléme informuje nová správa medzinárodnej organizácie OSN. Podľa jej výsledkov sú vzácne kovy v hodnote 10 miliárd dolárov každoročne vyvážané do životného prostredia. Ide najmä o zlato, platinu a ďalšie vzácne kovy, ktoré sú využívané pri výrobe elektroniky.

Rekordné množstvo - 54 miliónov ton "e-odpadu" - bolo celosvetovo vygenerované za rok 2019. Toto číslo predstavuje 7,3 kg vzácnych kovov na každého jedného človeka na planéte. Nadmerné nakupovanie elektroniky je logicky vyššie v bohatých krajinách. Množstvo e-odpadu rastie trikrát rýchlejšie ako svetová populácia. Len 17 % tohto odpadu je pritom zrecyklovaných.

Problémom je krátka životnosť a neopraviteľnosť

Elektronika - cez telefóny a počítače, až po chladničky a kanvice - je v dnešnej dobe nevyhnutnosťou. Často však obsahuje toxické chemikálie, pričom sa zariadenia vyrábajú vo veľkom množstve. To len prispieva ku klimatickej kríze a ohrozuje ľudské zdravie a životné prostredie.

Správa OSN naznačuje, že regulácia v oblasti produkcie elektroniky je nedostatočná. Zariadenia majú krátku životnosť a vo väčšine prípadov sú neopraviteľné. Rozhodne by sa to však malo zmeniť. "Produkty by mali byť vyrábané tak, aby vydržali a dali sa opraviť, alebo dokonca vylepšovať. Nový systém, ktorý by udržal elektro-produkty v obehu, by priniesol stovky až tisícky pracovných miest," tvrdí Libby Peake z Green Alliance.

Európa je lídrom v tvorbe elektroodpadu

Najviac elektroodpadu vyprodukovali obyvatelia severnej Európy - v roku 2019 to bolo až 22,4 kg na jednu osobu. Vo východnej Európe bola hodnota na osobu o polovicu menšia.

Nasledoval Nový Zéland a Austrália s 21,3 kg na osobu, v USA a Kanade je to 20,9 kg.  Priemery v Ázii a Afrike boli o dosť nižšie - len 5,6 kg a 2,5 kg na hlavu. 

pexels-skitterphoto-1388947.jpg
Viete, kde skončí váš rozbitý telefón? Často sú to práve skládky, v horšom prípade spaľovne.

E-odpad obsahuje materiály ako meď, železo, zlato, striebro a platina. Podľa správy OSN majú tieto kovy celosvetovú hodnotu dohromady až 57 miliárd dolárov. Väčšina z nich je však skládkovaná alebo spálená, namiesto toho, aby sa tieto kovy vyrecyklovali. Vzácne kovy v odpade majú za minulý rok hodnotu 14 miliárd dolárov, no len približne 4 miliardy sú v súčasnosti zužitkované.

Najviac sa vzácne kovy recyklovali v roku 2019 v Európe (42 %). Druhé miesto zaujala Ázia s 12 %. Severná a Južná Amerika a Oceánia sú na tom biedne - zrecyklovali len 9 % kovov, najhoršie je na tom však Afrika s 0,9 %. 

Recyklácia, ktorá ohrozuje životy

V niektorých nízkoprijímových krajinách je síce elektroodpad zrecyklovaný, avšak ide o nebezpečné praktiky, ako pálenie dosiek pre získanie medi. Pri tomto procese sa uvoľňujú toxické chemikálie: ortuť, kadmium alebo olovo. To môže pracovníkom spôsobiť množstvo zdravotných problémov. Ohrozené sú aj deti, ktoré sa hrajú v blízkosti recyklácie kovov.

Za jedno zo štyroch úmrtí malých detí spôsobených znečistením prostredia je zodpovedný práve e-odpad. 

"E-odpad je veľký problém, pretože jeho množstvo rastie rapídnou rýchlosťou, a úroveň jeho recyklácie nedosahuje rovnakú rýchlosť. Je dôležité dať na znečistenie prostredia cenovku." vysvetľuje Kees Baldé, autor správy.

Najväčším problémom je, že mnohé krajiny nemajú vhodné recyklačné systémy. Pritom spoločnosti, ktoré elektronické zariadenia prinášajú na trh, sa nezaujímajú o to, ako skončí ich životný cyklus.

Recyklácia je však podľa Baldého obrovskou príležitosťou: "Ak by boli zber a recyklácia dobre zorganizované, ekonomiky krajín by išli hore. Myslím si, že tu sú možnosti, ako vytvoriť novú ekonomiku a nové pracovné miesta. Pre množstvo ľudí by to prinieslo obrovský prínos."

Znížila by sa tiež potreba ťažiť nové suroviny. Len jeden gram zlata zanecháva obrovskú uhlíkovú stopu.

Dôležitý je tiež prístup ľudí k elektroodpadu. Musíme sa naučiť správne ho vytriediť a odovzdať organizáciám, ktoré ho zbierajú. Časy, kedy sme pri smetiakoch našli stáť 40-ročnú chladničku, by už mali byť dávno preč.

Dominika Grošková napísala ďalšie zaujímavé články

Eko-beauty: Udržateľné vychytávky, vďaka ktorým znížite svoje množstvo odpadu

Dominika Grošková v téme Udržateľný život
3 minúty

Chemko Strážske: Sedemdňové jelenča malo v tele 200-násobne vyššie hodnoty PCB

Dominika Grošková v téme Slovensko
2 minúty

Chcete začať s udržateľnou módou? Stačí dodržať týchto sedem „R“

Dominika Grošková v téme Udržateľný život
3 minúty
Viac článkov autora

Prečítajte si tiež v téme Svet

Viac článkov v téme

Ekožurnál.sk

Webový portál, kde nájdete aktuálne články o ekológii zo sveta aj zo Slovenska. Prečítajte si, prečo je ekológia dôležitá a ako môžete prispieť k zdraviu našej planéty.

info@ekozurnal.sk