Vedci sa priblížili k objavu umelej fotosyntézy, ktorá vyrobí obnoviteľnú energiu

Umelá fotosyntéza je údajne mnohonásobne účinnejšia, ako tá prirodzená.

Dominika Grošková · 2 minúty čítania

Vedci v americkom laboratóriu Berkeley si dali náročný cieľ. Už niekoľko rokov skúmajú možnosť využitia umelej fotosyntézy na generovanie obnoviteľnej energie z oxidu uhličitého z atmosféry. Ak by sa táto energia vyrábala vo veľkých množstvách, predstavovala by obrovský krok v spomalení klimatických zmien.

Fotosyntéza je chemická reakcia, pri ktorej rastliny premieňajú oxid uhličitý na bunkové palivo a cukry. Odpadom tohto procesu je kyslík, bez ktorého by sme neprežili. Fotosyntéza tiež slúži rastlinám na získanie energie zo slnečného žiarenia.

Vedcom z Berkeley sa opäť podarilo čoraz viac priblížiť k tomuto úžasnému procesu. Navrhli štvorcové solárne palivové dlaždice, ktoré obsahujú milióny miniatúrnych trubíc. Tieto dlaždice majú sprostredkovať funkčnosť systému umelej fotosyntézy.

Akonáhle budú vedci spokojní so svojim modelom, plánujú z neho vybudovať solárnu farmu na výrobu energie. Ich vynález by na začiatok zaberal len niekoľko metrov. Po prvotných testoch by bolo možné napojiť viacero panelov a predĺžiť tak systém na kilometre.

Umelá fotosyntéza by bola ekonomickejšia

Umelá fotosyntéza by mala dokonca zachytávať svetelnú energiu ešte účinnejšie, ako kremík v pôvodných solárnych článkoch. Dlaždice na výrobu tejto obnoviteľnej energie majú tiež tenkovrstvovú štruktúru. Ich výroba je teda lacnejšia a jednoduchšia. Hlavnou a najvýznamnejšou výhodou umelej fotosyntézy je uloženie získanej energie v ekonomicky skladovateľnej forme.

Umelá fotosyntéza je údajne mnohonásobne účinnejšia, ako tá prirodzená. Objav amerických vedcov by tak mohol spôsobiť revolúciu v energetickom priemysle. Malo by to aj významný pozitívny následok – lepšiu kvalitu ovzdušia.

Pre naštartovanie fotosyntézy vedci potrebujú len slnečné svetlo, vodu a oxid uhličitý. Tieto výrobné materiály sú ľahko dostupné a navyše takmer zadarmo. Oxid uhličitý je dokonca odpadom, ktorý vzniká pri množstve technologických procesov. Jeho emisie sú jednou z hlavných príčin globálneho otepľovania.

Spomalilo by sa globálne otepľovanie

Recykláciou skleníkového plynu by sa tak obnoviteľná energia dala využiť k novej aplikácii látok pre produkciu plastov, liekov, alebo dokonca palív. Aj keď by sa prostredníctvom spaľovania palív opäť generovali skleníkové plyny a splodiny, dnešné úsporné motory áut by tieto ekologické dopady mohli znížiť.

Zatiaľ však tento proces nie je schopný konkurovať ropnému priemyslu a nízkej cene fosílnych palív. Je to logické, nakoľko sa fosílne palivá ukladali stovky miliónov rokov a je jednoduchšie ich získať. Je však možné, že v budúcnosti dostane svoju šancu aj umelá fotosyntéza.

Dominika Grošková napísala ďalšie zaujímavé články

Prečítajte si tiež v téme Svet