Viac rúšok ako živočíchov: odpad zapríčinený koronavírusom sa plaví v oceáne
Na morskom dne sa hromadia jednorazové rukavice i rúška.
Vedci ešte na začiatku pandémie predpokladali, že by mohla spôsobiť výrazné znečistenie oceánov. Plastové znečistenie pritom už dlho pred koronavírusom ohrozovalo podmorský svet. Situácia sa dnes zhoršila – vo vode sa plavia jednorazové rúška, nápadne pripomínajúc medúzy.
Francúzska nezisková operácia Opération Mer Propre, ktorá sa zaoberá zberom odpadkov z Azúrového pobrežia, na to upozorňovala už minulý mesiac. Ich potápači našli vo Francúzskej riviére množstvo odpadu, ktorý si získal pomenovanie „Covid waste“. Stredomorie tak zaplnilo množstvo rukavíc, ochranných rúšok, masiek a prázdnych fľaštičiek dezinfekčných gélov. Spolu so zvyčajnou zmesou odpadu v podobe jednorazových plastov tak vytvorili obrovské znečistenie.
Kvôli koronavírusu sa uprednostňujú jednorazové pomôcky
Joffrey Peltier z organizácie Opération Mer Propre potvrdil, že odpad, ktorý pribudol, bol enormný. Obáva sa, že tento objav naznačuje príchod nového druhu znečistenia. Milióny ľudí totiž kvôli koronavírusu uprednostnili jednorazové plasty.
V posledných mesiacoch bol dôležitý boj proti koronavírusu, boj proti plastom bol presunutý na vedľajšiu koľaj. Tento scenár sa momentálne odohráva v každej krajine sveta.
Len Francúzsko samotné pre svojich občanov objednalo dve miliardy jednorazových rúšok. „Riskujeme, že v Stredozemnom mori bude plávať viac rúšok, ako medúz,“ obáva sa Lauren Lombard, ďalší člen francúzskej organizácie. Skupina dúfala, že táto osveta presvedčí ľudí, aby menej používali jednorazové pomôcky.
„So všetkými alternatívami, ktoré dnes máme, plast nie je riešenie, ako sa pred koronavírusom ochrániť,“ vysvetľuje Peltier.
Ešte pred pandémiou environmentalisti upozorňovali na znečistenie oceánov, ktoré stále rastie raketovou rýchlosťou. Každý rok sa do oceánov dostane až 13 miliónov ton plastov. Len do Stredozemného mora sa vyplaví 570 000 ton plastov ročne. Organizácia WWF to prirovnala k zahodeniu 33 800 plastových fliaš do mora.
„So životnosťou 450 rokov tieto rúška znamenajú ekologickú časovanú bombu, predstavujú dlhotrvajúce environmentálne následky pre našu planétu,“ apeloval v liste francúzsky politik Éric Pauger na Emmanuela Macrona. Žiadal prezidenta, aby vydal opatrenia na zmierenie dopadu jednorazových pomôcok. Politik Pauger pôsobí v regióne, kde sa nachádza znečistené Azúrové pobrežie.
Znečistenie sa šíri aj v iných krajinách
Podobné dôsledky pozorujú aj v Ázii. „Na pláži na ploche 100 metrov dlhej sme našli 70 rúšok,“ povedal Gary Stokes z organizácie OceansAzia. O týždeň neskôr sa na pláž vyplavilo ďalších 30 rúšok. Išlo dokonca o neobývané pobrežie, na ktorom nikto nežije. Preto boli doborovoľníci zvedaví, odkiaľ rúška vlastne prichádzajú. Prešli okolité pláže a na každej našli jednorazové pomôcky.
Do vodných tokov sa rúška môžu dostať aj z lodí alebo pevniny. Ďalší scenár je, že ich tam odfúkne vietor zo skládok alebo odpadkových košov. Znamenajú tak ďalší odpad hromadiaci sa v morskom ekosystéme. K veľkému počtu plastových tašiek a slamiek sa tak pridávajú ochranné pomôcky.
Množstvo zvierat si tieto malé plasty mýli s potravou. Často sa stáva, že dobrovoľníci nájdu uhynutého živočícha. Až počas pitvy sa zistí, že mal v žalúdku kusy odpadu.
A čo vy - viete, kde skončilo vaše rúško? A schválne, koľko len tak pohodených rúšok ste si všimli v meste alebo v prírode? Jednorazové ochranné pomôcky patria do komunálneho odpadu. Najlepšie, čo však môžete urobiť, je naďalej využívať prateľné rúška z bavlny, ktoré nijako nezaťažia životné prostredie.
Zdroj: theguardian.com