Vedci: Po dobe bronzovej a železnej, vitajte v dobe plastovej!
Výskumy ukazujú, že sa kontaminácia plastmi v pobrežných vrstvách hromadí už od roku 1945.
Plastové znečistenie sa postupne vtláča do fosílnych záznamov. Vedci uvažujú nad tým, že vrstvy plastu časom môžu označovať pomyselný začiatok „Antropocénu“, teda geologickej doby, počas ktorej začala ľudská činnosť dominovať na celej planéte.
Ide síce o neformálne pomenovanie, no uchytilo sa vo vedeckej aj laickej oblasti. Po dobe bronzovej a železnej by sa tak súčasné obdobie mohlo nazývať aj „doba plastová“.
Analyzovalo sa pobrežie Kalifornie
Detailnou analýzou sa postupne rozoberali vrstvy pobrežia v Kalifornii. Vedci preskúmali pobrežné sedimenty siahajúce až do roku 1834. Ukázalo sa, že sa v nich precízne odzrkadlil nárast produkcie plastov, pričom záznamy siahajú 70 rokov dozadu.
Najviac objavených plastových častíc pochádzalo zo syntetických látok – napríklad z prania oblečenia. To je dôkazom, že plasty sa voľne šíria do oceánu priamo z odpadových vôd. Situácia je nepriaznivá najmä pre živočíchy žijúce na dne oceánu: koralové útesy, mušle, ustrice atď. Avšak fakt, že sa plasty dostávajú do fosílnych záznamov, je významným míľnikom. „Je to desivé, že naša generácia bude takto zapamätaná,“ vyjadrila sa na margo výskumu jeho autorka Jennifer Brandon zo Scripps Institution of Oceanography v Kalifornii.
Plasty vo fosíliách sa objavili aj inde
Existujú však aj ďalšie výskumy, ktoré poukazujú na to, že plast sa v pôde ukladá už desaťročia. V časopise Science Advances bola publikovaná štúdia, podľa ktorej sa v sedimentoch mikroskopické plasty ukladajú už od 40. rokov 20. storočia. Alarmujúce však je, že sa ich množstvo v pôde len za posledných 15 rokov zdvojnásobilo.
Najaktuálnejšie merania sú z roku 2010 – znečistenie sa rozšírilo na 40 častíc na každých 10 centimetrov oceánskeho dna. Ide najmä o už spomenuté časti syntetických látok či fragmenty rozpadajúcich sa plastov.
Ako sa do oceánu dostávajú kúsočky nášho oblečenia? Jednoducho. Pri jednom praní sa do odpadových vôd dostáva až 700 000 mikročiastočiek látok. Problémom je, že čiastočky syntetického oblečenia sa v práčkach nedajú dostatočne odfiltrovať. Navyše, spomeňte si, koľkokrát ste vodou spláchli žmolky zachytené v sušičke. Plasty tak vypúšťame do odpadových vôd a ani nemáme šancu to odpozorovať. Aj preto sa tak intenzívne odporúča nakupovať prírodné tkaniny, akými sú bavlna či ľan. Mikročastice týchto látok sú v prírode odbúrateľnejšie.
Znečistenie sa dostáva aj k vysokým pohoriam
Milióny ton plastov ročne sa ukladajú v životnom prostredí. Tam sa rozpadávajú na stále menšie častice, ktoré nie sú biologicky rozložiteľné. Tieto mikroplasty môžeme nájsť takmer všade – od hlbokých oceánov, cez vysoké pohoria, a dokonca aj v arktickom ovzduší.
Je tiež známe, že plasty v oceánoch si morské živočíchy mýlia s potravou. Konzumovanie plastov však nemíňa ani ľudí. Človek ročne skonzumuje minimálne 50 000 mikroplastových čiastočiek – prostredníctvom jedla aj pitnej vody. Ich dopad na zdravie človeka je zatiaľ neznámy. Mikroplasty však môžu do tela vypúšťať toxické látky a dokážu sa ukladať v tkanivách.
Vedci dúfajú, že svojim skúmaním pobrežných vrstiev upozornia na čoraz väčšie hromadenie plastov v prostredí. Ukazuje sa to totiž ako čoraz serióznejší problém.
Zdroj: guardian.com