Stromčeková dilema: Aký vianočný stromček je najviac ekologický?

Viacerí z nás v týchto časoch hútajú, aká verzia vianočného stromčeka je udržateľnejšia. Ako si s tým teda poradiť?

Dominika Grošková · 4 minúty čítania

Vianoce predstavujú pre životné prostredie obrovskú záťaž – nakupujeme ozdoby, varíme množstvo výborných jedál, kupujeme si darčeky, ktoré nám pohodlne prinesie kuriér až pred dvere... Navyše, ozdobiť si domácnosť v duchu čarovných Vianoc je dnes úplne jednoduché a lacné.

V tomto článku si však povieme, ako postupovať pri výbere vianočného stromčeka o niečo udržateľnejšie. Oba varianty – živý aj umelý vianočný stromček – predstavujú istú záťaž pre životné prostredie. Jeden aj druhý za sebou zanechá istú uhlíkovú stopu. Môžeme sa však postarať o to, aby ju mal náš stromček čo najmenšiu.

Tradičný živý stromček

Väčšina rezaných stromčekov pochádza z fariem. Tieto farmy zvyčajne posadia za každý zrezaný strom dva alebo tri nové. Jeden stromček rastie približne 6 až 10 rokov, kým je vhodný na predaj. Pozitívom živých stromčekov je, že počas svojho života vyprodukujú množstvo kyslíka. Navyše na seba viažu uhlík z atmosféry.

Ako docieliť, aby mal náš živý stromček čo najnižšiu uhlíkovú stopu? Vyberme si farmu, ktorá zmýšľa ekologicky – znamená to minimálne využívanie škodlivých pesticídov. Veľkým plusom tiež je, ak ide o lokálneho producenta, teda stromček k nám necestuje z druhého konca republiky.

Ako s ním naložiť po sviatkoch? Stromček nespaľujeme v krbe, a určite nie ani na dvore. Taktiež ho nehádžeme do komunálneho odpadu alebo len tak ku košom, ako sa to zvykne stávať na mnohých slovenských sídliskách. Ideálne je dať ho do kompostu. Najväčšou výhodou živého stromčeka totiž je, že sa dá recyklovať späť do prírody.

Priemerne ľudia používajú umelý stromček tri až šesť rokov, potom ho vymenia za nový. Umelé stromčeky majú v takom prípade trikrát väčší negatívny vplyv na životné prostredie, ako živý stromček.

Stromček v kvetináči

Kúzlo Vianoc si môžeme vychutnať aj tak, že si zaobstaráme živý stromček v kvetináči. Takýto ihličnan možno po Vianociach posadiť do zeminy v exteriéri. Treba však vybrať strom, ktorý prežije v pôde na vašom dvore. Takisto mu musíte zabezpečiť vhodné podmienky pre život (vlaha, svetlo a pod.).

Takýto stromček sa odporúča mať v interiéri približne týždeň a pol. Potom ho treba presunúť do garáže a pivnice, aby si postupne zvykal na chladnejšie teploty. Prudké premiestnenie do vonkajšieho chladu stromček môže zabiť.

Uhlíková stopa stromčeka v kvetináči je nízka, no stále sa naň viažu isté emisie. Rátajte do nej prepravu či balenie. A ak vám takýto stromček zahynie po umiestnení vonku, jeho uhlíková stopa sa výrazne zvýši.

pexels-karolina-grabowska-6032701.jpg

Podomácky vyrobené stromčekové kreácie

Kreativita je spôsob, ako vianočnú uhlíkovú stopu znížiť na minimum! Ak nie ste práve človek, ktorý stále niečo vymýšľa, pozrite si napríklad inšpiratívny Pinterest. Nájdete tam návody, ako vytvoriť netradičný stromček z toho, čo máte doma. Stromček z kníh, z nití pripevnených k stene, z gúľ zavesených na strope... možností je neskutočne veľa.

Pri týchto výtvoroch je uhlíková stopa minimálna - za predpokladu, že kvôli nim nenakúpite kvantum nových plastových dekorácií.

Umelý vianočný stromček

Po umelých stromčekoch ľudia siahajú z rôznych dôvodov. Dajú sa používať rok čo rok, pričom zvyknú byť vyrobené z kombinácie plastov, kovov a hliníka. Mnohí veria, že ide o ekologickejšiu alternatívu – avšak, nie je to tak.

Práve spôsob ich výroby (potiahnutie kovov PVC plastom) ich robí nerecyklovateľnými. Po tom, ako nám umelý stromček doslúži, ho nečaká iný osud, ako storočia rozpadu na skládke. Navyše, väčšina týchto stromčekov sa vyrába v Číne, odkiaľ putujú stovky kilometrov. O ľudskom faktore nehovoriac, nakoľko tamojší čínski pracovníci pracujú v ťažkých podmienkach.

Áno, umelé stromčeky majú aj výrazné pozitívum. Môžeme ich používať desiatky rokov, vďaka čomu sa stanú udržateľnou alternatívou. Naša rodina napríklad od môjho detstva každý rok zdobí komunistický umelý stromček. Stále je v dobrej forme a preto nemáme dôvod ho vyhadzovať. Z toho mi vychádza, že sme mali udržateľné Vianoce ešte predtým, než sa tento pojem vôbec objavil. :)

Na druhú stranu, súčasná výroba plastových stromčekov vplýva negatívne na množstvo emisií CO2, ako aj na životné podmienky pracovníkov v továrňach. Preto je otázne, či roky používania umelých stromčekov ich uhlíkovú stopu vyrovnajú.

Ak je pre vás umelý stromček stále prioritou, poobzerajte sa po výrobcovi, ktorý vyrába produkty eticky a čo najekologickejšie.

A čo v prípade, že nám už starý umelý stromček doslúžil? Ak je v dobrej forme ako ten náš komunistický, darujte ho charite, posuňte za poštovné alebo darujte na Facebooku. Možno sa nájde niekto, kto práve taký stromček potrebuje. Kľúčom je, aby neskončil na skládke ako odpad.

Aký je teda záver? Je zrejme jasné, ktorý stromček má najvyššiu uhlíkovú stopu. Neodpovedali sme však na otázku, ktorý stromček je najviac "eko". Nuž, univerzálna odpoveď neexistuje. Všetko závisí od toho, ako sa k danej veci postavíme.

Ak náš umelý stromček budeme využívať aj 100 rokov, pokojne si taký zakúpme. Ak nám zahynie stromček z kvetináča a zahodíme ho na skládku, celá pozitívna idea sa stratí. Preto si v rámci udržateľnosti vyberajme také riešenia, ktoré pre nás budú mať zmysel. A v konečnom dôsledku majú zmysel aj pre planétu.

Dominika Grošková napísala ďalšie zaujímavé články

Prečítajte si tiež v téme Udržateľný život