Budú zelené strechy budúcnosťou slovenskej architektúry?
Zelené strechy sú možnosťou, ako zmierniť našu uhlíkovú stopu. Príkladom ide Kancelária prezidenta SR, ktorá zelené strechy vybuduje vo svojom objekte.
Projekty zelených striech sa stávajú čoraz populárnejšími. Architektúra šetrná k životnému prostrediu je však ešte stále vo svojich začiatkoch. Zmeniť to chce aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Zelené strechy sa stávajú významným nástrojom boja proti klimatickým zmenám, znečisťovaniu ovzdušia či znižovaniu biodiverzity. Svoje opodstatnenie majú v každom ročnom období. V letných horúčavách sú efektívnym ochladzovacím prvkom v mestách. V zime zas šetria energie, nakoľko pôsobia ako izolačná vrstva.
Poradca prezidentky pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie Norbert Kurilla hovorí aj o finančnej stránke týchto projektov. Investícia do zelenej strechy sa podľa Kurillu vyplatí najmä preto, lebo sa ušetria peniaze určené na vykurovanie, resp. chladenie budov.
Mikroklíma zelených striech je tvorená rastlinami a rozchodníkmi, ktoré majú za úlohu odrážať slnečné lúče a zadržiavať teplo: „Na betónových plochách na rôznych námestiach a rozpálených budovách, kde chýbajú zelené prvky, dochádza často k prehriatiu, ako je bežné,“ uviedol Kurilla.
Príkladom ide aj prezidentka
Podľa oficiálnych údajov je na Slovensku zatiaľ viac ako 5 000 verejných budov, ktoré projekty zelených striech využívajú. Najnovšie sa k nim chce pridať aj Kancelária prezidenta SR: „V správe úradu prezidenta sa nachádza niekoľko objektov a my sa budeme snažiť, v rámci klasického plánu obnovy, veľmi silno integrovať environmentálne a energetické prvky alebo kritériá,“ dodal na záver poradca prezidentky.
Týmto krokom má Kancelária prezidenta prispieť k svojmu cieľu – stať sa prvou uhlíkovo neutrálnou inštitúciou na Slovensku. Tento cieľ by sa mal podľa plánov splniť do roku 2030. Okrem zelených striech plánuje prezidentka prejsť na elektrickú, resp. hybridnú dopravu, využívať klasické komerčné linky na lietanie a znižovať energetickú náročnosť budov.
Vytvorenú uhlíkovú stopu chce Kancelária kompenzovať. Z toho dôvodu nadviazala spoluprácu s ministerstvom životného prostredia a Inštitútom environmentálnej politiky, ktorý vyrátal, že na kompenzáciu uhlíkovej stopy prezidentky Čaputovej bude potrebné ročne vysadiť 1300 stromov.
Kancelária prezidenta tak chce ísť príkladom pre ďalšie verejné či súkromné osoby. Zelené strechy a snaha o znižovanie uhlíkovej stopy sú správnym krokom v boji proti klimatickým zmenám. Navyše, okrem environmentálnych benefitov prinášajú aj zdravotné, estetické či finančné pozitíva.
V najbližšej budúcnosti bude kľúčové, aby sa k takýmto nástrojom znižovania uhlíkovej stopy (nielen k zeleným strechám, ale aj napr. k fotovoltaickým článkom na strechách) dostal čo najširší okruh ľudí. Pre mnohých je to dnes žiaľ finančne náročná investícia, čo potvrdzuje aj samotný Kurilla.