Ekožurnál.sk

Slovensko aj naďalej trápi zlá kvalita ovzdušia

Slovensko kvalitou ovzdušia zaostáva za ostatnými krajinami EÚ. Vláda by mala do Plánu obnovy Slovenska zahrnúť opatrenia na jeho zlepšenie.

Róbert Király · 2 minúty čítania

Snaha o znižovanie emisií skleníkových plynov ani zďaleka nesúvisí iba s bojom proti klimatickým zmenám. Veľkým „strašiakom“ je v tomto kontexte aj zlá kvalita ovzdušia, ktorá je príčinou úmrtí tisícov Slovákov ročne.

Kvalita ovzdušia patrí medzi dôležité indikátory zdravého životného prostredia, pričom má zároveň priamy vplyv na celkovú úroveň zdravia verejnosti. Nebezpečné látky, ktoré vdychujeme, totiž majú negatívny dopad na náš kardiovaskulárny a respiračný systém.

Slovensko je žiaľ v kvalite ovzdušia na posledných miestach rebríčku krajín EÚ. Ako uvádza prezidentka SR Zuzana Čaputová: „musíme začať otvorene hovoriť o tom, že v porovnaní s inými členskými krajinami EÚ je naše ovzdušie najviac znečistené jemnými prachovými časticami, takzvanými PM10. Je potrebné začať konať.“

Plány na odvrátenie úmrtí spôsobovaných znečisteným ovzduším už pritom máme. V mnohých prípadoch však chýbala politická vôľa na začatie konkrétnych krokov, prípadne financie. Aj z toho dôvodu Čaputová pripomína, že konkrétne kroky na zlepšenie stavu slovenského ovzdušia môže vláda zahrnúť do tzv. Plánu obnovy Slovenska. Na jeho realizáciu poslúžia peniaze z Únie.

Medzi dôležité opatrenia by mala patriť napr. komplexná obnova budov a modernizácia vykurovacích zariadení, ktorá prinesie zdravotné aj ekonomické benefity. Neefektívne vykurovanie totiž zbytočne zaťažuje rodinné rozpočty slovenských domácností. Zároveň je zodpovedné až za 80 % znečistenia ovzdušia.

Aké sú kroky ministerstva životného prostredia?

Projektový manažér integrovaného projektu LIFE Gabriel Adamek spolu so šéfom envirorezortu Jánom Budajom (OĽaNO) uvádzajú, že kvalitu ovzdušia v slovenských krajoch bude monitorovať 14 inšpektorov. V horizonte najbližších 8 rokov sa budú snažiť priniesť riešenie na celkové zníženie tejto environmentálnej záťaže.

Inšpektori budú počas svojho pôsobenia detegovať problémy, analyzovať ich a pomáhať pri ich odstraňovaní. Ako podotkol Adamek, prioritne sa budú zameriavať na lokálne kúreniská či dopravu. Riešenie však budú musieť predkladať najmä samosprávy. V tejto súvislosti Budaj uviedol: „všetci sa musíme spojiť a tlačiť na starostov a primátorov, aby využili platný zákon, ktorým môžu obmedziť vjazd motorových vozidiel do určitých častí miest. Majú ten nástroj v rukách, ale chápem, že to nie je populárne.“

Tento problém vníma aj exminister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd): „osobne ma mrzí, že ešte žiadna samospráva nenabrala odvahu vyhlásiť na svojom území zónu bez vozidiel, ktoré neúmerne znečisťujú ovzdušie.“ Samosprávy tak majú v tomto smere pred sebou ešte veľa práce.

Okrem tohto opatrenia ministerstvo životného prostredia už túto jeseň predloží zmenu zákona o ovzduší a zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. Týmto spôsobom chce Budaj splniť víziu klimatického programu do roku 2030. Nezaobíde sa to však bez zvýšenia pokút a veľkej technologickej transformácie.

Róbert Király napísal ďalšie zaujímavé články

V Afrike vzniká Veľký zelený múr. V budúcnosti odfiltruje až 250 miliónov ton CO2

Róbert Király v téme Svet
1 minúta

Na Slovensku vznikne päť nových chránených areálov

Róbert Király v téme Slovensko
1 minúta

Súdny dvor EÚ rozhodol: vlk zostáva aj naďalej chráneným druhom

Róbert Király v téme Svet
1 minúta
Viac článkov autora

Prečítajte si tiež v téme Slovensko

Viac článkov v téme

Ekožurnál.sk

Webový portál, kde nájdete aktuálne články o ekológii zo sveta aj zo Slovenska. Prečítajte si, prečo je ekológia dôležitá a ako môžete prispieť k zdraviu našej planéty.

info@ekozurnal.sk