Ekožurnál.sk

Slovenské ochranárske organizácie vyzývajú ministrov na zastavenie lovu vlka

Mimovládne organizácie požadujú nulovú kvótu lovu vlka dravého aj jeho celoročnú ochranu.

Dominika Grošková · 3 minúty čítania

Mimovládne organizácie tento rok opäť predložili ministrom pôdohospodárstva a životného prostredia výzvu na zastavenie lovu vlka. Chcú tak upozorniť na to, že vlk je na medzinárodnej úrovni chráneným živočíchom.

Tento rok sa k výzve prihlásilo 31 mimovládnych organizácií. Jej iniciátormi sú Iniciatíva MY SME LES, Lesoochranárske zoskupenie VLK, WWF Slovensko aj Čergovfilm. 

Vlk zohráva dôležitú úlohu pri znižovaní škôd spôsobených kopytníkmi v lese aj v hospodárstve. Tieto škody sa v posledných rokoch na Slovensku rátajú v desiatkach miliónoch eur. Okrem toho vlk zohráva významnú úlohu pri obmedzení šírenia vírusového ochorenia ošípaných a diviakov - afrického moru ošípaných.

V zmysle Bernského dohovoru je vlk dravý prísne chráneným druhom a je tiež druhom uvedeným v Smernici o biotopoch, pričom si vyžaduje prísnu ochranu a vyhlásenie osobitných chránených území. Vlk je teda medzinárodne chránený živočích, na Slovensku to však tak nie je.

Signatári výzvy žiadajú zaviesť celoročnú ochranu vlka a zaradiť ho medzi celoročne chránené živočíchy. Následne by sa mala zrušiť aj pracovná skupina pre stanovenie podmienok lovu a určovanie kvóty lovu vlka dravého. V poľovníckej sezóne 2020/2021 by mala byť kvóta na lov vlka nulová.

Výzvu na zastavenie lovu vlka predložili aj minulý rok

Už minulý rok sa 29 mimovládnych organizácii obrátilo na ministerku Matečnú a bývalého ministra Sólymosa s požiadavkou na zastavenie lovu vlka. Túto výzvu pritom podporilo aj 51 835 občanov Slovenska. Minuloročná výzva však nebola vypočutá.

Pozitívnym posunom však je, že oslovení ministri Ján Mičovský (pôdohospodárstvo) a Ján Budaj (životné prostredie) už tentokrát verbálne podporili celoročnú ochranu vlka. Svoju podporu mal vyjadriť aj hovorca Slovenskej poľovníckej komory.  

"Sme presvedčení, že v súvislosti s úlohou vlkov pri udržiavaní funkčnosti lesných aj nelesných ekosystémov a ich pozitívnym vplyvom na zdravie populácií kopytníkov, ako aj z dôvodu vysokých škôd, ktoré spôsobujú kopytníky v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, je potrebné zaviesť celoročnú ochranu vlka na Slovensku," píšu zástupcovia iniciatív v Otvorenej výzve.

V júni 2020 už požiadavku legislatívnej zmeny týkajúcej sa celoročnej ochrany vlkov vznieslo Lesoochranárske zoskupenie VLK v rámci pripomienkovania Návrhu zákona o poľovníctve (PI/2020/94). Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora hlási ročne škody na poľnohospodárskych plodinách spôsobené poľovnou zverou v desiatkach miliónov eur. Za rok 2017 dosiahli škody na poľnohospodárskych plodinách podľa komory 16,8 milióna eur, za rok 2018 až 19,8 milióna eur. 

Miliónové škody spôsobuje zver i na lesných porastoch. Lesníci označujú ohryz zverou ako „významný negatívny faktor pri obnove lesných porastov“. 

pexels-pixabay-162256.jpg
Vlk dravý je významným prvkom pre zachovanie biodiverzity, pre človeka predstavuje nebezpečenstvo len v zriedkavých prípadoch.

Čo sa týka spomínaného nebezpečného vírusového ochorenia ošípaných a diviakov - afrického moru ošípaných (AMO) - na naše územie sa šíri z juhu. Zasiahnuté sú aj chovy domácich ošípaných. "Z hľadiska tlmenia šírenia AMO je potrebné čím skôr zlikvidovať choré a uhynuté diviaky, čo prirodzeným spôsobom dokážu zabezpečiť práve vlky na území, kde sa vyskytujú stabilné vlčie svorky v priaznivomstave. Podľa oficiálnych štatistík užívatelia poľovných revírov nedokázali lovom znížiť početnosť diviakov. Ako upozornila Štátna veterinárna a potravinová správa SR, poľovníci neprispeli podľa jej požiadaviek ani k monitorovaniu šírenia ochorenia (nedodávali vzorky uhynutých diviakov) a likvidácii ohnísk v prírode.," konštatuje výzva. 

Čiastočná územná ochrana vlkov nepostačuje

Od roku 2000 poľovníci na Slovensku legálne usmrtili takmer 1800 vlkov. Lov vlkov pritom negatívne zasahuje do celej jeho populácie a môže ovplyvniť zloženie aj správanie vlčích svoriek. Tento dlhodobý poľovnícky tlak sa odzrkadľuje aj na zníženej schopnosti vlčej populácie rozšíriť sa do oblastí s vyššou početnosťou raticovej zveri.

Počas poľovnej sezóny platí čiastočná územná ochrana vlkov. Tá však nedokáže zabrániť usmrcovaniu vlkov, pretože ich teritóriá častokrát presahujú hranice chránených území. Problémom je tiež nelegálny lov, ktorý negatívne ovplyvňuje rozširovanie vlkov mimo ich súčasný areál trvalého výskytu. Narúša sa tiež stabilizácia vlčích svoriek.

"Zastavenie lovu vlkov a zavedenie ich úplnej a dôslednej ochrany na celom území Slovenska zvýši pozitívny vplyv vlkov na zdravotný stav diviakov a jeleňov, prirodzeným spôsobom prispeje k likvidácii prírodných ohnísk moru v populácií diviakov a tiež k predchádzaniu hospodárskych škôd," zdôrazňuje pozitívne dôsledky výzva.

Ak chcete podporiť zastavenie lovu vlka na Slovensku, môžete tak urobiť na tomto linku

Zdroj: Otvorená výzva na zastavenie lovu vlka na Slovensku

Dominika Grošková napísala ďalšie zaujímavé články

Eko-beauty: Udržateľné vychytávky, vďaka ktorým znížite svoje množstvo odpadu

Dominika Grošková v téme Udržateľný život
3 minúty

Vedci sa priblížili k objavu umelej fotosyntézy, ktorá vyrobí obnoviteľnú energiu

Dominika Grošková v téme Svet
1 minúta

Vedci: Po dobe bronzovej a železnej, vitajte v dobe plastovej!

Dominika Grošková v téme Svet
2 minúty
Viac článkov autora

Prečítajte si tiež v téme Slovensko

Viac článkov v téme

Ekožurnál.sk

Webový portál, kde nájdete aktuálne články o ekológii zo sveta aj zo Slovenska. Prečítajte si, prečo je ekológia dôležitá a ako môžete prispieť k zdraviu našej planéty.

info@ekozurnal.sk