Slovensko prijíma odpad z deviatich krajín Európy

Väčšina privezeného odpadu končí v spaľovniach, čo zamoruje naše ovzdušie a ohrozuje zdravie obyvateľstva.

Róbert Király · 2 minúty čítania
Ilustračná fotografia

Od susedov k nám vozia odpad, čistia si chotár a my sme sa pre nich stali riešením problému za cenu, že my si problém vyrábame“, uviedol šéf rezortu životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

Likvidácia odpadu je jedným z celosvetových problémov životného prostredia. Výnimkou nie je ani Slovensko, ktoré okrem vlastného odpadu spracováva aj odpad z ďalších deviatich krajín. Konkrétne ide o Chorvátsko, Maďarsko, Česko, Švajčiarsko, Taliansko, Slovinsko, Nemecko, Belgicko a Rakúsko. Väčšina odpadu pritom končí v spaľovniach, čo do značnej miery zamoruje naše ovzdušie a ohrozuje zdravotný stav obyvateľstva.

Najväčšie množstvo odpadu k nám prúdi zo susedného Rakúska, pričom putuje najmä do cementárne v obci Rohožník (okres Malacky) a do Turne nad Bodvou (okres Košice-okolie). Zahraničný odpad však končí aj na ďalších miestach Slovenska, a to napríklad v Dubnici nad Váhom, Slavci (okres Rožňava), Zvolene, Ladcoch (okres Ilava) a Pezinku.

Slovenské firmy takýmto spôsobom likvidujú predovšetkým horľavý odpad a zmiešané materiály z mechanického spracovania odpadu. Výnimkou žiaľ nie sú ani popol, drevo, farby a laky, odpadový plast či obkladový materiál. Informácie vyplývajú z Prehľadu rozhodnutí na cezhraničnú prepravu a dovoz odpadov z roku 2019, o ktorej informovala TASR.

Kritika zo strany rezortu životného prostredia

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) sa zaviazal bojovať aj proti tomuto ohrozeniu nášho zdravia i prírody. Hovorí o zákaze dovozu odpadu na Slovensko zo zahraničia, k čomu má prispieť aj zmena zákona o odpadoch. Táto legislatíva je totiž do značnej miery nejasná.

Budaj uvádza, že zákon na jednej strane zakazuje dovoz odpadu na Slovensko, no na druhej strane povoľuje dovoz spracovaných odpadov na energetické zhodnocovanie: „Ideálne by to malo vyzerať, že v Hainburgu je výrobňa nábytku, ktorá má veľké množstvo dreveného odpadu. Podnikateľ si spravil dohodu, že drevo na Slovensku druhotne zhodnotí a bude energeticky využité“, priblížil minister, no zároveň dodáva, že v realite tam žiadna výrobňa nábytku nie je a takto dovezený odpad sa na Slovensku energeticky nezhodnotí.

Pred rezortom životného prostredia a ochranármi tak stojí vážny problém, ktorý je potrebné akútne riešiť. Zamorené ovzdušie zo spaľovní totiž môže spôsobovať rozsiahle respiračné ochorenia, ba až smrť obyvateľstva. Slovensko má už teraz veľký problém s ekologickým spracovaním vlastného odpadu. Privážanie ďalšieho, dokonca až z 9 krajín, predstavuje veľkú environmentálnu a zdravotnú záťaž.

Róbert Király napísal ďalšie zaujímavé články

Prečítajte si tiež v téme Slovensko