Prečo je polyester problematická tkanina? Je rozložiteľný v prírode?
Väčšina oblečenia z polyesteru si roky drží tvar aj farbu. Pre životné prostredie to však nie je pozitívna správa..
Polyester, alebo ak chcete, polyetyléntereftalát, je vyrábaný chemickou reakciou ropného oleja, vzduchu a vody. Idea výroby syntetických pomymérov bola prvýkrát predstavená v roku 1923 v laboratóriách W. H. Carothersa v Spojených štátoch. Počiatočné výskumy však stagnovali.
Práca chemika W. H. Carothersa bola neskôr doplnená britskými vedcami Johnom Whinfieldom a Jamesom Dicksonom. Tí v roku 1941 patentovali novú látku polyetyléntereftalát (s označením PET alebo PETE).
Polyester nie je považovaný za biologicky rozložiteľný, nakoľko mu trvá 20 až 40 rokov, kým sa úplne rozpadne. Prirodzene to závisí od prostredia, v ktorom sa kus látky nachádza.
Ako sa vlastne polyester vyrába?
Aby sme pochopili, vďaka čomu polyester vydrží tak dlho, vysvetlíme si, ako sa vyrába. Predovšetkým si pri výrobe vyžaduje vysoké teploty a vákuum. Karboxylová kyselina a alkohol sa zmiešavajú a vytvoria tak zložku známu ako „ester“. Tá sa zohrieva a potom naťahuje do dlhých vlákien, ktoré sa následne režú na granule alebo hranoly.
Počas výroby polyesterovej tkaniny sú granule pretláčané cez malé dierky alebo špeciálne prístroje. Keď látka vychádza zo stroja, jej vlákna tuhnú a vytvárajú kontinuálne línie. Z tohto produktu sa potom dá vyrobiť naozaj čokoľvek.
Môžeme polyester recyklovať?
Áno, polyester sa recyklovať dá. Nie však v pravom zmysle slova. V skutočnosti využitie recyklovaných plastov v módnom priemysle narastá. Vďačíme za to hnutiam a aktivitám ako Textile Exchange. Ich organizátori vyzývali módne značky, aby vo svojich modeloch využívali recyklované materiály. Táto výzva zafungovala.
Nezisková organizácia Textile Exchange predpovedá, že 20 % polyesteru bude do roka 2030 recyklovaných.
Výroba tkaniny z recyklovaného polyesteru či iného plastu pozostáva z podobného procesu, aký sme spomenuli vyššie. Látka sa zahrieva a transformuje sa na novú tkaninu. Udržateľná spoločnosť Patagonia v roku 1993 takýmto spôsobom prvýkrát vyrobila recyklovaný fleece. Tento koncept sa v móde rýchlo presadil.
„Používanie recyklovaného polytesteru znižuje našu závislosť od ropy ako zdroja materiálu. Zužitkováva odpad a redukuje emisiu skleníkových plynov z výroby. Taktiež pomáha propagovať nové spôsoby recyklovania polyesterového oblečenia, ktoré sa už ďalej nedá nosiť,“ vysvetľuje Patagonia na svojej webovej stránke.
Vďaka tomu sa do skládok dostáva menej plastu. Avšak plast a polyester sa nedajú recyklovať donekonečna. Redukuje sa síce výroba novej tkaniny, no stále to má isté negatíva. Bunda z recyklovaného fleecu pri praní naďalej vypúšťa mikročiastočky. Tým sa vlastne stále zamorujú vodné toky mikroplastmi.
Udržateľné tkaniny, po ktorých môžete siahnuť
Existujú však tkaniny, ktoré sú príjemné pre vašu pokožku, a zároveň nevypúšťajú do vody mikroplasty. Aby ste znížili vplyv vášho oblečenia na prostredie, vyberajte si v obchodoch prírodné materiály. Eco-friendly je napríklad hodváb, organická bavlna, ľan a vlna.
Tieto tkaniny síce tiež vypúšťajú mikročiastočky, rozdiel však je, že sú biologicky rozložiteľné. A rozložia sa oveľa rýchlejšie, ako polyester usádzajúci sa na morskom dne.