V slovenských národných parkoch by mali vzniknúť bezzásahové zóny
Národné parky by sa rozdelili na celkovo tri zóny, ktoré majú rôzne stupne ochrany.
Slovenský minister životného prostredia Ján Budaj v spolupráci s ministrom pôdohospodárstva SR Jánom Mičovským plánuje vyriešiť dlhodobú problematiku zonácie národných parkov na Slovensku. Čo to ale zonácia vlastne je?
Podľa tohto princípu sa územie národného parku rozdelí na celkovo tri zóny – A, B, C. Každú z nich pritom možno charakterizovať ako špecifický ekologicko-funkčný priestor. Zóna A predstavuje najcennejšie a najzachovalejšie časti národného parku. Pre tú platí najprísnejší, teda 5. stupeň ochrany. Lesom v tejto zóne by mal byť umožnený samovoľný vývoj bez zásahu človeka.
Zóna B nadväzuje na zónu A, nakoľko s výhľadom do 30 rokov by sa mala stať postupne jej súčasťou. V tejto oblasti platí celkovo 4. stupeň ochrany, pričom obhospodarovanie lesov podlieha špecifickým požiadavkám.
Ostatné časti by predstavovali zónu C, na ktorú sa vzťahuje 3. stupeň ochrany. Takýto spôsob rozdelenia národných parkov považujú ochranári za dôležitý, pretože sa nám takto účinne podarí chrániť pôvodné prostredie fauny aj flóry. Táto ochrana by mala jasne stanovené pravidlá, nakoľko sa určia limity a režim obhospodarovania každého pozemku v národnom parku.
Minister Budaj k téme uviedol: „Všade v Európe sú národné parky zdrojom pýchy a zdrojom obživy obyvateľov, ktorí v nich žijú. Len na Slovensku sa stále nedarí zladiť tieto záujmy.“
V národných parkoch sa rozmohli developeri
Situáciu so zonáciou národných parkov budú slovenskí obyvatelia určite prísne sledovať. Posledné roky sa totiž komercionalizácia a masívna výstavba v našom prírodnom bohatstve stala terčom veľkej kritiky. Najnovšie príklady z Nízkych Tatier či snahy developerov o masívne budovanie v lokalite Štrbské pleso dokazujú opodstatnenosť obáv verejnosti i ochranárov.
Prečo ale zonácia neprebehla už pred niekoľkými rokmi? Podľa ekológa Erika Baláža treba hľadať príčinu v politike: „Dohoda stále chýba medzi rezortmi pôdohospodárstva a životného prostredia – to je podľa mňa tá skutočná príčina. Zase je to o politike. Je potrebné spraviť politické rozhodnutie a určiť, že pozemky v národných parkoch spadajú pod ochranu prírody.“
K dohode by mohlo zrejme dôjsť už počas tejto vlády, nakoľko rezort životného prostredia aj rezort pôdohospodárstva spadajú pod hnutie OĽaNO. Obaja ministri vidia spoluprácu v tomto smere veľmi pozitívne.
Uvidíme, či sa nájde dostatočná odborná a politická snaha, aby národné parky ostali pýchou nášho životného prostredia. Nestanú sa tak len zábavnými parkmi pre bohatých developerov.