Ekožurnál.sk

Martina Kamenská: Našim cieľom je ukončiť klietkový chov sliepok na Slovensku raz a navždy

Združenie Humánny pokrok spustilo petíciu „Zákaz klietok“, ktorou sa má dosiahnuť zákaz klietkového chovu sliepok. Koordinátorky kampane Martiny Kamenskej sme sa pýtali, prečo je nevyhnutné ich chov zmeniť.

Dominika Grošková · 2 minúty čítania
Foto: Humánny pokrok

Občania Slovenska majú vďaka petícii Zákaz klietok možnosť zastaviť fungovanie klietkového chovu sliepok. Koordinátorky kampane Martiny Kamenskej sme sa pýtali, aké ciele má táto kampaň a prečo je dôležité ju podporiť.

mata-stvorec-300x300.jpg
Manažérka kampane Martina Kamenská, Foto: humannypokrok.sk

Po kampani „Viac neznesiem“ Humánny pokrok prichádza s novou petíciou „Zákaz klietok“. Aký je jej cieľ?

Cieľom kampane Zákaz klietok je dosiahnuť zákaz klietkového chovu sliepok na Slovensku, keďže väčšina slovenských sliepok žije stále v klietkach. Konkrétne je to viac ako 83% sliepok, aj napriek tomu, že obyvatelia a obyvateľky Slovenska podporujú zákaz tohto chovu. Tak sa vyjadrilo až 60% opýtaných v prieskume agentúry Focus v decembri 2019 a už viac ako 15 000 ľudí podpísalo za 4 dni našu novú petíciu.

A dokonca sa tomu prispôsobila väčšina obchodných reťazcov pokrývajúca 75% trhu, viaceré reštaurácie a hotely, a zaviazali sa, že prestanú klietkové vajcia používať. Preto jediným riešením tejto otázky je zákaz klietok aj u nás na Slovensku.

Prečo je dôležité, aby bol klietkový chov sliepok zakázaný?

Najdôležitejším dôvodom sú životné podmienky sliepok v klietkovom chove. Sliepky sú v ňom totiž natlačené v malých špinavých klietkach. Jedna sliepka má v klietkovom chove životný priestor iba o niečo väčší ako sú rozmery papiera veľkosti A4. Preto sliepka v klietke nemôže robiť nič, čo je pre ňu prirodzené a dôležité. Sliepky sa po čase z takého života doslova zbláznia, čo vedie k početným zraneniam a kanibalizmu. Tie, ktoré to prežijú, sa z klietok dostanú až cestou na bitúnok.

View this post on Instagram

A post shared by Humánny pokrok (@humannypokrok)

V obchodoch sú síce v menšom množstve, ale predsa, dostupné vajíčka z iných chovov ako z klietkového – z podstielkového, voľného výbehu či tzv. „bio“ vajíčka. Prečo podľa vás ľudia siahnu aj tak po najmenej etickej možnosti?

Častokrát spotrebitelia a spotrebiteľky žiaľ nemajú inú možnosť, ako si kúpiť klietkové vajcia, pretože niektoré obchody iné ako klietkové vajcia neponúkajú. Druhým dôvodom môže byť nižšia cena vajec z klietkového chovu. No aj to sa začína meniť, keďže ľudia na Slovensku si uvedomujú, v akých krutých podmienkach sliepky v klietkach žijú. Preto viac ako polovica Slovákov a Sloveniek je ochotných priplatiť si za vajcia z lepších životných podmienok, ako ukázal taktiež prieskum Focusu.

Petíciou vyzývate politikov a političky k legislatívnej zmene. Aké kroky môže verejnosť očakávať po úspechu petície?

Vďaka podpore, ktorú občania a občianky podpísaním petície za zákaz klietkového chovu prejavia, budeme mať ako organizácia väčší mandát, aby sa tento zákaz podarilo dosiahnuť. To je momentálne naším jediným cieľom: ukončiť klietkový chov sliepok na Slovensku raz a navždy a dobehnúť tak v ochrane sliepok iné krajiny EÚ.

O iniciatíve Humánny pokrok

Humánny pokrok je združenie, ktoré na Slovensku bojuje za lepšie podmienky života zvierat. Jeho cieľom je presadzovať udržateľné riešenia, ktoré zároveň dokážu nasýtiť planétu.

Združeniu sa už podarilo presadiť na Slovensku zákaz kožušinového chovu prostredníctvom kampane Ide o chlp. Slovensko sa tak stalo 14. krajinou Európy, ktorá zakázala utrpenie zvierat na kožušinových farmách.

Humánny pokrok inicioval aj petíciu Viac neznesiem, ktorej cieľom bolo taktiež zastavenie klietkového chovu sliepok. Táto petícia získala viac ako 22 000 podpisov, pričom sa viaceré reťazce zaviazali ukončiť používanie a predaj klietkových vajec do roku 2025.

Vďaka kampani Zákaz klietok máme tak opäť jedinečnú možnosť zastaviť neprijateľné podmienky chovu sliepok. Novú petíciu môžete jednoducho podporiť svojím podpisom na webe Zákaz klietok.

Dominika Grošková napísala ďalšie zaujímavé články

Čo sa deje s Chemko Strážske? Ako postupujú orgány pri odstraňovaní škodlivých PCB látok?

Dominika Grošková v téme Slovensko
3 minúty

Potrebujeme lesy odolné voči zmene klímy. WWF Slovensko a Lesy SR sa podieľajú na hľadaní riešení ich obhospodarovania

Dominika Grošková v téme Slovensko
2 minúty

Na Orave dobre, na Orave zdravo... najväčší oravský mýtus

Dominika Grošková v téme Slovensko
1 minúta
Viac článkov autora

Ekožurnál.sk

Webový portál, kde nájdete aktuálne články o ekológii zo sveta aj zo Slovenska. Prečítajte si, prečo je ekológia dôležitá a ako môžete prispieť k zdraviu našej planéty.

info@ekozurnal.sk