Ekožurnál.sk

Ako to vyzerá s odpadmi v našich mestách? Najnovšia analýza neprináša pozitívne správy

Medzi vážne problémy Slovenska rozhodne patrí nakladanie s odpadom. Sme naozaj európskou skládkovou veľmocou?

Róbert Király · 1 minúta čítania

Najnovšia analýza vypracovaná spoločnosťou WOOD & Company sa zamerala na problematiku odpadov v slovenských mestách. Odpady sú totiž každodennou záležitosťou našich životov. Ich množstvo však závisí od individuálneho prístupu každého z nás. Analytické spoločnosti či štátne orgány preto prichádzajú s relevantnými dátami o tom, ako na tom v skutočnosti naše mestá sú.

Autorka výskumu Eva Sadovská na základe získaných dát uvádza, že najviac odpadu vyprodukujú mestá Trnava a Nitra. Na jedného obyvateľa tam pripadá až 600 kilogramov smetí. Tento odpad pritom najčastejšie končí na skládkach, čo patrí medzi neekologické spôsoby zbavovania sa tohto materiálu.

Ako uvádza Sadovská: „Z údajov zverejnených na webových stránkach jednotlivých krajských miest SR vyplýva, že miera triedenia sa vlani v ôsmich najväčších mestách na Slovensku pohybovala v rozpätí 29 až 53 percent.“

Odpad na skládkach nekončí len v Košiciach a Bratislave, kde sa nachádzajú spaľovne pre energetické zhodnocovanie odpadov. Tie by mohli byť budúcnosťou aj pre ďalšie slovenské mestá, ktoré zápasia s čoraz väčšími skládkami. Jedna takáto spaľovňa by mala dokonca vzniknúť práve v Trnave, ktorá zápasí s prebytočným odpadom. Jej vybudovaním by sa tak mohol odpad premeniť na alternatívny zdroj energie, čo by malo aj svoje ekonomické pozitíva. Verejnosť sa však obáva negatívnych dopadov na životné prostredie, najmä v súvislosti so znečistením ovzdušia.

V akých mestách vzniká najmenej odpadu?

Analýza WOOD & Company ďalej zverejnila aj pozitívny protipól. Najmenej odpadu vlani vyprodukovali Košice, kde na jedného obyvateľa pripadlo 382 kilogramov smetí. Aj napriek na prvý pohľad pozitívnemu číslu, Sadovská upozorňuje, že vo všetkých krajských mestách sa za posledných 5 rokov zvýšila produkcia smetí.

Najvýraznejší nárast pritom zaznamenala Banská Bystrina (o 61 %) a Žilina (56 %). Menší nárast zaznamenali Bratislava (10 %) a Košice (12 %).

Týmto tempom nám o pár rokov skládky jednoducho nevystačia. Ich alternatívu predstavujú buď energetické spaľovne, alebo zvýšenie miery triedenia a recyklácie odpadov. V konečnom dôsledku však všetko závisí od konečného spotrebiteľa. Ten rozhoduje, aké výrobky pri nákupe uprednostní a čo urobí s prebytočným materiálom.

Individuálne znižovanie zbytočného odpadu je tou správnou cestou, ako spomaliť jeho hromadenie. Kombinácia ekologickejšieho odstraňovania odpadov so zmenou spotrebiteľsakého správania by mohla priniesť veľkú úľavu pre slovenské životné prostredie. Každým rokom totiž zápasí s problematikou odpadového hospodárstva, čiernych skládok a nadmerného znečistenia.

Zdroje: Energoklub, TASR

Róbert Király napísal ďalšie zaujímavé články

V Afrike vzniká Veľký zelený múr. V budúcnosti odfiltruje až 250 miliónov ton CO2

Róbert Király v téme Svet
1 minúta

Na Slovensku vznikne päť nových chránených areálov

Róbert Király v téme Slovensko
1 minúta

Súdny dvor EÚ rozhodol: vlk zostáva aj naďalej chráneným druhom

Róbert Király v téme Svet
1 minúta
Viac článkov autora

Prečítajte si tiež v téme Slovensko

Viac článkov v téme

Ekožurnál.sk

Webový portál, kde nájdete aktuálne články o ekológii zo sveta aj zo Slovenska. Prečítajte si, prečo je ekológia dôležitá a ako môžete prispieť k zdraviu našej planéty.

info@ekozurnal.sk