10 zarážajúcich faktov o nočnej oblohe a svetelnom znečistení
Viac ako 80 % sveta žije pod svetelne znečistenou oblohou - také sú fakty.
Svetelné znečistenie je fenomén, s ktorým sa stretávame aj v našich väčších mestách. Pohľad na hviezdy v noci je čoraz chudobnejší, a to patríme ku krajinám, kde svetelná žiara nie je natoľko intenzívna.
Nová mapa svetelného znečistenia, ktorú vytvoril medzinárodný tím vedcov, odhaľuje zarážajúcu štatistiku. Až 80 % obyvateľov planéty už v noci nikdy neuvidí Mliečnu cestu. Nie je to útržok zo sci-fi, ale realita zapríčinená silným osvetlením veľkomiest.
A čo vy? Viete si predstaviť svet bez hviezd? Pre mnohých ľudí je pohľad na blikajúce hviezdy obľúbenou činnosťou. Je to však potešenie, o ktoré môžeme poľahky prísť. A v prípade drvivej väčšiny planéty je už dávno preč.
Aké následky má svetelné znečistenie?
Svetelné znečistenie, teda nadmerné osvetľovanie veľkomiest, spôsobuje zmeny na nočnej oblohe. Ide o typ znečistenia, ktorý je na rozdiel od iných o čosi abstraktnejší. Nezanecháva síce za sebou viditeľné znaky, ale berie si niečo iné – prirodzený pohľad na nočnú oblohu. Hviezdy, planéty či žiarivé kométy, ktoré boli inšpiráciou pre množstvo pozorovateľov oblohy, sú dnes takmer neviditeľné.
Neovplyvňuje to však len nás ľudí. Svetelné znečistenie mení aj život v prírode. Sťažuje napríklad navigáciu nočným vtákom, mätie putujúce mláďatá morských korytnačiek, či narúša párenie svetlušiek. Aj keď to má dramatické dôsledky v živočíšnej oblasti, tento typ znečistenia si získal pozornosť vedcov len v posledných rokoch. Aj kvôli tomu vznikol svetový atlas svetelnosti oblohy, vytvorený medzinárodným tímom vedcov.
Štatistiky výskumu priniesli napríklad tieto fakty:
Viac ako 80 % sveta a viac ako 99 % populácie Spojených štátov a Európy žije pod svetelne znečistenou oblohou.
Mliečna cesta je momentálne skrytá pred viac ako jednou tretinou ľudstva. Zahŕňa to napríklad 60 % Európanov a 80 % Severoameričanov.
Svetelné znečistenie zasahuje aj čisté a ľuďmi nedotknuté územia, nakoľko sa šíri stovky kilometrov od svojho zdroja.
Najviac svetelne znečistená krajina na svete je Singapur. Ľudia tam žijú pod oblohou tak jasnou, že „ľudské oko sa nedokáže plne adaptovať na nočné videnie“.
Obyvatelia San Marina, Kuvajtu, Kataru a Malty už nikdy neuvidia Mliečnu cestu.
99 % ľudí žijúcich v Spojených Arabských Emirátoch nemá možnosť pozorovať Mliečnu cestu, rovnako aj 98 % obyvateľov Izraela a 97 % obyvateľov Egypta.
Ak žijete v Neuchâtel vo Švajčiarsku, musíte cestovať vyše 1 400 kilometrov do Škótska alebo na Ukrajinu, aby ste našli skutočne panensky čistú oblohu.
Ľudia žijúci v Paríži alebo blízko neho musia za územím bez svetelného znečistenia cestovať až 800 kilometrov. Pre pozorovateľov oblohy to znamená presun do Korziky, stredného Škótska či provincie Cuenca v Španielsku.
Najväčší geografický pás planéty bez viditeľnosti Mliečnej cesty sa nachádza v oblasti Belgicka, Holandska a Nemecka, na plošine Padana v severnom Taliansku a v Bostone. Ďalšie rozsiahle územia bez viditeľnosti nočnej oblohy siahajú od Londýna po región Leeds v Anglicku, rovnako aj oblasti obklopujúce Peking a Hong Kong.
Medzi krajiny s najmenším svetelným znečistením sa radí Čad, Africká republika a Madagaskar.
My Slováci si zatiaľ môžeme na väčšine územia užiť relatívne príjemný pohľad na hviezdnatú oblohu. V iných krajinách je to, ako môžeme sledovať, už celkom výnimočný fenomén. Ako tvrdia výskumníci projektu, „ľudstvo zahalilo našu planétu do žiarivej hmly, ktorá znemožnila väčšine obyvateľov Zeme pozorovať našu galaxiu. Vo výsledku to má potenciálny dopad na kultúru, ktorý má bezprecedentný rozsah.“
A pritom niekedy stačí len stlačiť vypínač a neplytvať svetlom v miestnosti, keď tam práve nie sme.
Zdroj: treehugger.com